Skip to main content

Noticias de la AIT

Distribuir contenido
Updated: hace 1 día 1 hora

Rocker's Influence on Jewish Workers

Vie, 18/04/2014 - 10:04

The following article was published in 1973.

For his 100th Birthday

By Arne Thorne

Since Rudolf Rocker's birth on March 25, 1873 in the old city of Mainz on the Rhine river, until today, the world has changed tremendously. It's no exaggeration to say that the political, social and scientific changes and turnovers during the past 100 years have altered this epoch more efficiently than the social development of 2000 years since the foundation of Rocker's home town in ancient Roman times.

There have been turnovers in Rocker's life too. The family he was born in was Christian and his mother was faithfully Catholic. Rocker became an orphan at a very young age. His conscious life began in a Catholic, military-like orphanage, where he received his elementary education and where his rebellious nature collided more than one time with his sadistic overseer, who brutally ruled over the children. In this prison-like orphanage he developed his stubborn nature. It was a similar situation like when he, a bitter enemy of the German Kaiser and all Prussian nobleman, got imprisoned in an English concentration camp during the First World War. For the English militarists, Rocker had the same sympathy as for his "own" war mongers. In their great wisdom they thought Rocker would support the German Kaiser although Rocker had agitated against war in his anti-militarist articles long before it begun.

Under the influence of his uncle, Rocker turned out to be a bookbinder and socialist at the age of 15. But three years later he became an anarchist. Before he reached 20, he needed to flee from the German police into another country because he committed the crime of anarchist propaganda, which was forbidden in Kaiser Wilhelm's country at that time.. He left Mainz directly from his workplace where the police tried to catch him and went to Paris in 1893. There he met Jewish anarchist workers for the first time in his life.

Jewish workers and anarchists - this was a double surprise to Rocker. The Jews Rocker knew from his home town Mainz had been retailers or self-employed. There is no doubt that the revolutionary activist had no contact with them. But the Jewish workers and anarchists in Paris attracted Rocker very soon. In particular their language, which the young German understood and at the same time didn't understand, fascinated him. The Yiddish language was the third surprising discovery he made.

When Rocker moved from Paris to London after a couple of years, he immediately contacted Jewish workers and anarchists, who already knew him from his activities in Paris. And there begun 20 years of creativity, organisation and education among the Jewish immigrant masses in England, who mostly left London after some years to go to America, Canada, South Africa, Australia and other countries of the world. Rocker's intense and colourful work in the Yiddish language, which the young German spoke fluently, influenced thousands of Jewish workers who founded clubs, unions and experimental communes in various countries.

Rocker did not turn into a master of the Yiddish language over night. When the 25-year old Rocker went to London he met German anarchists. When he came to London 75 years ago he met German anarchist who had good contacts with Jewish anarchists in London. There have not only been Jewish anarchists in London but also in other bigger English cities. By accident, Rocker visited the meeting of a Jewish-anarchist group in Liverpool. These comrades had the plan to publish an organ named Dos fraye vort. Everything had been prepared. There was just one thing missing: an editor. One of the comrades proposed Rocker. The surprising German thought this was a joke. But all participants agreed on the proposal and supported it enthusiastically. And they told him not to be concerned about his Yiddish skills. He could simply continue writing German and they would translate it into Yiddish.

Rocker agreed on the proposal with mixed feelings. But he realized that to do his work perfectly he needed to learn proper Yiddish. And he learned Yiddish so well that he got offered the post as editor of the Arbeter fraynd in London and after that he got offered the editor position of Zsherminal, a theoretical and literary journal. And so Rocker created important literary and theoretical works in Yiddish, which have mostly not been translated into German until today. If those texts would be translated, it would probably reach the popularity of his German writings which Rocker created between the two wars and which have been translated into French, English, Italian, Spanish,. Portuguese, Danish, Swedish, Norwegian, Netherlands, Russian, Polish, Czech, Bulgarian, Japanese and even into Esperanto.

But Rocker's oral influence on Jewish workers was even greater. Rocker did not only talk about anarchism and other socialist topics, such as the necessity to form unions for Jewish workers during the bitter strikes in England, he also spoke about literary, scientific and artistic topics. Some of the topics Rocker talked about are "Intellectual Intentions of Our Time", "Modern Literature", "Astronomy", "History of Ancient Greek Art", "India", "Stanislaw Pshibishevski and the Problem of Sexuality" and more like that. The intelluctally hungry Jewish workers devoured his words about international classics like Ibsen, Strindberg, Zola, Franz, Mirbo, Multatuli, Hauptman, Nietzsche, Goethe, Schiller, Maeterlink, Ibanez, Cervantes, Wild, Shelly, Byron, Wild, Shakespeare, Tschechov, Tolstoi, Andreyev, Gorki and others.

Rocker gave those lectures, courses and speeches in front of a various number of people from six to seven thousand in a big hall in London or in front of six people. One of the listeners was Alexander Granach, a Jewish-German actor, who had been anarchist in his younger life and who kept being devoted to Rocker until the end of his live. There were thousands of Jews who remained devoted to the Yiddish speaking and Yiddish writing German until the end of their lives.

These creative and wuthering years among Jewish workers in London were full of odd incidents, funny and interesting episodes. We will remember just one of them: Anti-Semites in Whitechappel used to call Rocker "Jew" and "Christkiller", while at the same time religious Jews cursed him publicly. Rocker simply smiled and continued to bring colours into the grey lives of the Jewish masses.

Once when we were talking about the London' years I asked him why he became so attracted to Jewish workers and why he tried to improve their intellectual and economic situation for 20 years long. Rocker answered:

When I came to London, I met organised groups of German anarchists, professionals with good jobs and members of English trade unions. They had their own organs, the possibility to learn new languages, access to social literature and to the art and literary creations of other people. But the situations of the Jewish workers was completely different. They lived in a neglected but fruitful situation which gave me the possibility for work which deeply satisfied me. I didn't do it to stay above the poor Jewish workers but to help them intellectually and socially. I loved to work for the cause of the Jewish workers and the Jewish comrades accepted it with great gratitude.

100 years after Rocker's birth just a few of his comrades remain alive. But those who remained are still deeply influenced by Rocker's thoughts and there are those who didn't know or listen to him personally but who got by influenced Rocker's writings.

Arne Thorne. Rudolf rokers hashpoe oyf yidishe arbeter. in: Fraye arbeter shtime. Vol. 3001 (May 1973), New York: Free Voice of Labour Association, 1973.

Translated from the Yiddish language by Marcel

Language:  Content type: 

Problémy v práci? Ozvi sa zväzu Priama akcia

Jue, 17/04/2014 - 17:38

Ak máš problém v práci (nevyplatená mzda, neplatná výpoveď, nezapočítané hodiny atď.) a chceš ho aktívne riešiť, ozvi sa na alebo na iný z našich kontaktov, ktoré nájdeš v sekcii O nás. Pre viac informácií čítaj nasledujúci text a sleduj web a Facebook fanpage

Základné ciele tejto aktivity sú:

  • Podnietiť pracujúcich, aby aktívne riešili svoje problémy na pracovisku.
  • Podporiť sa navzájom pri riešení týchto problémov.
  • Podeliť sa o skúsenosti, užitočné tipy a odporúčania.

Pomoc s propagáciou

Túto aktivitu môžeš spropagovať v Bratislave a okolí vylepovaním nálepiek a plagátov na miestach, kde by podľa teba mohli zaujať ľudí, ktorí majú problémy v práci.

Takisto budeme radi, ak spropaguješ webstránku a FB fanpage medzi svojimi známymi.

Motívy nálepiek (PDF-ČB; PDF-farebné)
Plagát (PDF)

Materiály si môžeš stiahnuť a vytlačiť alebo ti ich môžeme poslať.

Kto sme

Priama akcia (PA) je solidárny zväz pracujúcich, ktorý sa sústreďuje na riešenie problémov na pracovisku a v bydlisku, a na organizovanie solidárnych akcií za práva a požiadavky pracujúcich u nás aj v zahraničí. Od roku 2000 je sekciou Medzinárodnej asociácie pracujúcich (MAP), ktorá v súčasnosti združuje zväzy a skupiny z 18 krajín sveta.

Ako pracujúci máme vlastné záujmy, odlišné od záujmov zamestnávateľov, manažérov a politikov. Chceme ich presadzovať pomocou vlastných organizácií nezávislých od parlamentnej politiky, politických strán, zamestnávateľských a štátnych orgánov, cirkví a odborov.

Fungujeme na princípe vzájomnej pomoci a solidarity. Aktivity robíme vo vlastnom voľnom čase a bez nároku na finančnú odmenu.

Problémy neriešime súdnou cestou, ale priamymi akciami – to znamená protestnými a nátlakovými aktivitami bez využívania prostredníkov, ako sú politici, súdy či polícia. Máme skúsenosti s takýmito akciami a opierame sa o podporu zo zahraničia, kde fungujú podobné organizácie. Napríklad ak je problém vo firme, ktorá pôsobí vo viacerých krajinách, je možné, že na ňu budeme vedieť pritlačiť aj tam.

Kontaktovať nás môžeš niekoľkými spôsobmi:
Okamžitá komunikácia: ICQ 646624892,
Telefón (SMS alebo odkaz v hlasovej schránke): 00420 774 333 259 (platby ako pri volaní do Českej republiky)

Language:  Section:  Attachment:  Content type: 

Skúsenosť s okamžitým skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa

Jue, 17/04/2014 - 17:27

V nasledujúcom texte prinášame skúsenosť člena Priamej akcie, s ktorým zamestnávateľ ukončil pracovný pomer z dôvodu (vymysleného) závažného porušenia pracovnej disciplíny. Rozhodol sa konať, aby dosiahol svoje požiadavky. Tento prípad bol trocha odlišný od problému, ktorý mal s výpoveďou iný člen PA, lebo nebol vedený dostatočne kolektívne. Je písaný čiastočne formou denníka a autentickejšie približuje, čo prežíva človek pod psychickým nátlakom na pracovisku.

V septembri som nastúpil do svojho prvého zamestnania po vysokej škole, do súkromnej školy. Prvé mesiace boli plné vyčerpávajúcej práce aj doma vo voľnom čase, keď som si robil prípravy na vyučovanie na ďalší deň.

Prvá vypätejšia chvíľa nastala v období polročných vysvedčení. Kvôli prieťahom na strane ministerstva prišli vysvedčenia neskoro a ja som bol nútený zostať v práci nadčas (samozrejme neplatený). To sa mi nepáčilo a po zástupkyni som odkázal šéfke, že nehodlám zostávať v robote dlhšie a vysvedčenia dokončím zajtra (v deň ich odovzdávania). Bol som dosť nahnevaný, lebo som sa celé mesiace denne po práci pripravoval na vyučovanie, a teraz ešte toto... Po diskusii so šéfkou som vysvedčenia nakoniec dokončil v daný deň, no mojím zámerom bolo skôr využiť chvíľu, keď ma naozaj potrebovali, a vyjadriť nespokojnosť a frustráciu.

Začiatok vážnejších problémov

24. jún

Som nasratý. Šéfka mi oznámila, že mi berie odmeny z ďalšej výplaty. Dôvody sú tri: nedodržanie termínu pre napísanie hodnotiacich správ žiakov (neakceptovala, že žiaci sa nedajú hodnotiť pred napísaním koncoročnej písomky), nedodržanie projektov s mojou triedou (jeden zastavila sama, lebo sa jej nepáčil, druhý bez môjho vedomia presunuli na kolegyňu) a nedodanie známok na rodičovské združenie (lož, známky boli).

Celé mi to oznámila až po tom, ako som jej povedal, že nemienim zlepšiť známky žiakom, pri ktorých to žiadala. Nepáčilo sa jej ani, že som bol týždeň práceneschopný.

Povedal som jej teda, že do konca mesiaca si premyslím, či zostávam, alebo idem preč. Zjavne to čakala, lebo okamžite zareagovala, že „OK“. Myslím, že ma chcú vyhodiť – na internetových portáloch ponúkajúcich prácu sa už minulý týždeň objavilo voľné miesto učiteľa na moju pozíciu.

O svojej situácii som informoval každého kolegu a aj kuchára a vrátničku. Reakcie boli rôzne. Nijaký náznak kolektívneho odporu som nezaregistroval ani nečakal. Jedna kolegyňa však spomenula, že presne takto vydrbali s týpkom, ktorého som nahradil. Bossing zažila aj ďalšia učiteľka, ktorá potom sama odišla. Takže si myslím, že ide o začiatok budúceho tlaku voči mne.

Pri včerajšom rozhovore na moju otázku, koľko mi zoberie z prémií, majiteľka ani nemala nachystanú odpoveď. Nevedela, aké vysoké mám prémie, ale chce ich celé. Na otázku, na ako dlho to platí, odpovedala: „Na tento mesiac, a potom uvidíme.“ Takže namiesto zvýšenia výplaty od septembra mi odjebali prémie.

Zatiaľ premýšľam tak, že mám 3 možnosti:
- výpoveď,
- zostať, sklopiť uši a poslúchať,
- zostať a skúsiť niečo kolektívnejšie.

Uvidíme ako bude zajtra a ďalšie dni, keď sa vyspím. Možno to prejde, neviem, nebol som ešte v takejto situácii. Nemám chuť tam ísť!

25. jún

Dnes som diskutoval s kolegami.
Sú tu priemerne vyššie mzdy ako na štátnych školách, ale aj veľké rozdiely medzi platmi medzi nami samotnými napríklad aj na základe pohlavia. Celková nálada je mizerná, ale to už asi dva týždne, odkedy sa priblížil koniec roka a začal sa veľký tlak na známky (problémy s tým mali aj ďalší dvaja kolegovia). Hoci kolegovci viac-menej chápu, ako sa cítim, a berú to ako krivdu, do kolektívnej akcie by nešli.
Žiakom som povedal, že je na mňa vyvíjaný tlak a neviem, či na škole zostanem aj budúci rok, a že pre nich nie je dobré, keď im neustále menia učiteľov. Od 5. ročníka sa na škole vystriedalo 5 až 6 učiteľov môjho predmetu, čo je dosť veľa.

Moja nálada bola dnes pod bodom mrazu, nepozdravil som ani jedného z bossov, hoci sa na mňa usmievala tá, čo mi včera zobrala prémie. Riaditeľ na mňa počas rozhovoru týkajúceho sa jednej pracovnej veci, na ktorú mal iný názor, zvýšil hlas, tak som mu okamžite povedal, aby na mňa hlas nezvyšoval. Bol som, našťastie, na toto pripravený, lebo jeden kolega mi povedal, že aj naňho predtým pre niečo zvýšil hlas. Ja si myslím, že čakajú a nevedia, ako sa rozhodnem. Do roboty chodím nasilu, nemám chuť tam byť a je mi najlepšie, keď idem preč.

Čo sa dialo ďalej?

26. jún

V škole bol Deň otvorených dverí. Deti prezentovali svoje projekty. Rozprával som sa s jednou maminou a naznačil, že o rok tu už možno nebudem. Zaujímala sa prečo, tak som jej povedal, že je za tým tlak na vylepšovanie známok. Opýtala sa, či sa má prihovoriť u riaditeľa, lebo bola so mnou spokojná a aj viacerí rodičia. Súhlasil som. Bol to pre mňa ako učiteľa pozitívny moment – podpora a akési ohodnotenie práce.

Pokiaľ ide o prémie, komunikujem o tom s kolegami. Jeden tiež zažil bossing. Sklopil uši, lebo mal vysoké nájomné, a teraz má pokoj. No výplatu mu nezvýšili počas obdobia, v ktorom ostatným zvykli pridať.

Chcem sa vyhnúť bossingu, keďže ich je päť (dve šéfky, ekonómka, správca siete a riaditeľ) a pridať sa môžu aj niektorí riťolezi... Mám však dojem, že šéfka je neistá, pretože keď mi oznámila, že mi berie prémie, som si otvoril ústa hneď po príchode do kabinetu, hovoril som nahlas pred všetkými o súde atď. Určite nečakala, že celá škola bude hneď vedieť, že mi vezmú prémie. A asi jej ani nenapadlo, že by som sa chcel brániť, veď doteraz im podobné veci vždy v pohode prešli.

Cez víkend mám v pláne napísať výpoveď a do utorka sa rozhodnem, či ju odovzdám, alebo nie.

29. jún

Dnes mi dali podpísať vysvedčenia, ale boli tam iné známky, ako som zaokrúhlil. Riaditeľovi som povedal, že to nepodpíšem. Potom som volal kolegyni a kecal so zástupkyňou. Vysvitlo, že existuje nejaké pravidlo, že známky sa nesmú meniť 24 hodín pred poradou, a ja som ich menil v deň porady (nevedel som o tom). Nakoniec som vysvedčenia pod tlakom podpísal.

Na porade som povedal, že zvažujem odchod pre tlak na zlepšovanie známok a zníženie prémií. V tej chvíli tam bola len zástupkyňa, riaditeľ aj majiteľky boli preč. Neviem, či by som mal žalúdok povedať to v ich prítomnosti. Jeden kolega sa okamžite postavil a povedal, že som dobrý učiteľ, že on tiež nevie, či ostane, a že kto si myslí, že som dobrý učiteľ, nech zdvihne ruku. Dvaja-traja zdvihli, čo je strašne fajn.

Volal som týpkovi, ktorý učil predo mnou, aké mal problémy, čo si myslí o inšpekciách atď. Aj on zažil bossing a mobbing a stále sa bál o výplatu, no myslím, že mu nezobrali prachy. Ale ani nepridali. Prvý rok odmietal zlepšovať známky, druhý rok rezignoval a známky dával podľa želania majiteľov. Povedal, že majiteľka niekoľkokrát sedela na obede s ministrom školstva a veľmi neverí tomu, že by inšpekcia z ministerstva riešila situáciu v môj prospech.

Cestou z roboty som dospel k záveru neriešiť inšpekcie. Sú síce postrachom zamestnávateľov, no stojí za nimi štát. Školská inšpekcia kontroluje to, proti čomu sú často sami učitelia – osnovy, ich obsah a dodržiavanie. Možno by mohol niečo spraviť Inšpektorát práce (možno tam nemajú konexie), no stále je to nástroj štátu. Neviem, či chcem niečo také podporovať. Inak, som rád, že sú majitelia nervózni, lebo nevedia, ako sa rozhodnem.

Riaditeľ je v podstate figúrka. Ani som za ním so svojím problémom nešiel. Kolega sa vyjadril, že v živote nestretol takého bojazlivého riaditeľa.

30. jún

Dal som výpoveď a podpísali ju. Podporu mi vyjadril ďalší rodič. Deckám som vysvetlil dôvody odchodu. Majiteľka bola vytočená mojím telefonátom v kabinete s niekým z mojej rodiny, že či si myslím, že keď telefonujem v kabinete, tak sa to nedozvie (čím vlastne priamo priznala, že niekto donáša). Že som mal silácke reči (naschvál som hovoril nahlas o súde) a že aj oni môžu mať. Povedal som jej trikrát, že neviem o čom hovorí. Na obede som sa o všetkom rozprával s kolegyňami a vysvetlil im, že jediné, za čo nás nemôžu potrestať, je rozprávanie sa o našich problémoch.

Mám teda dvojmesačnú výpovednú lehotu. Stať sa môže ešte všeličo.
Poobede majiteľky navrhli spoločnú večeru so všetkými zamestnancami, tak som, samozrejme, nešiel. Bolo to po pracovnej dobe a musel by som sa po tom všetkom pretvarovať.

Všetci majitelia a nimi zamestnaní rodinní príslušníci sú nespokojní, že ich nezdravím.

Niektorí kolegovci hovorili, že im budem chýbať atď., takže som cítil trocha smútok. Možno to nebolo také vážne a mohol som sklopiť uši a ostať tam pracovať. Svoje kroky však neľutujem.

2. júl

Veľa sa rozprávam s kolegami. Dnes som napríklad debatoval s kuchárkou a pomocníčkou, pri čom nás sledovala nasratá majiteľka...

Cítim sa vždy omnoho lepšie, keď komunikujem, a nemusí to vôbec byť o mojich problémoch, lebo to je po čase už unavujúce.

Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa

14. júl

Dnes mi poštou prišlo Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny. Dokument znel nasledovne:

Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny podľa paragrafu 68 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z. v platnom znení.

Vážený pán XY,

Dňa 29. 6. 20xx ste doručili zamestnávateľovi výpoveď podľa ktorej sa Váš pracovný pomer skončí uplynutím dvojmesačnej výpovednej lehoty. Z pracovnej zmluvy Vám ako zamestnancovi, až do skončenia pracovného pomeru, naďalej vyplývajú určité práva povinnosti ustanovené pracovnou zmluvou a príslušnými ustanoveniami zákona č. 311/2001 Z. z. v platnom znení (ďalej len Zákonník práce). Tieto boli z Vašej strany porušené nasledovným konaním:
V čase od 6.7. 20xx do 9.7. 20xx ste sa nedostavili do práce. Tieto 4 dni neospravedlnenej neprítomnosti v práci ste u zamestnávateľa nijakým adekvátnym spôsobom neospravedlnili ani nedokladovali.
Následne dňa 10.7. ste sa do práce dostavili oneskorene, o 9.00 hod. bez toho, aby ste tento oneskorený príchod u zamestnávateľa odôvodnili. V ten istý deň ste neohlásene, bez udania času v knihe príchodov a odchodov, opustili pracovisko pred ukončením Vašej pracovnej doby, o 14.00 hod.
Týmto svojím konaním (neospravedlnená absencia počas 4 pracovných dní, neskorý príchod do zamestnania, odchod z pracoviska pred skončením pracovnej doby) ste hrubo porušili pracovnú disciplínu, čo je zo strany zamestnávateľa dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru.
Na základe vyššie uvedených dôvodov, zamestnávateľ s Vami okamžite končí pracovný pomer podľa paragrafu 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.
Váš pracovný pomer sa skončí dňom doručenia tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru.

Samozrejme, bol to výmysel. Údajné absencie boli v čase prázdnin a počas tzv. Letnej školy, na ktorú sme mali stanovený presný rozvrh, kedy má byť ktorý učiteľ v júli a auguste prítomný na pracovisku. Hneď som zavolal kolegyni, ktorá mala originál dokumentu s rozvrhom. Potvrdila, že v dané dni som v robote nemal byť, a sľúbila, že na dokument dá dobrý pozor.

Rozmýšľal som tiež, že napíšem riaditeľovi e-mail, v ktorom mu vysvetlím, čo sa deje, nech to nejako rieši. Nakoniec som ho neposlal, pretože riaditeľ musel o celej veci vedieť, keďže výpoveď bola prerokovaná so zástupcom zamestnancov, ktorým bol na škole on.

Prvé kroky, ktoré som podnikol po vyhadzove

Okrem neustálej komunikácie s kamarátmi z PA som po doručení listu od zamestnávateľa kontaktoval aj právničku. Spolu sme dali dokopy text listu, ktorý som poslal 15. júla poštou do roboty:

Okamžité skončenie pracovného pomeru – stanovisko k neplatnosti právneho úkonu
Oznámenie o ďalšom zamestnávaní

Výzva na prideľovanie práce

Dňa 14. júla 20xx mi bolo doručené Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny.
Nie som si vedomý nijakého závažného porušenia pracovnej disciplíny z mojej strany. Oznamujem Vám týmto, že trvám na tom, aby ste ma zamestnávali aj naďalej a žiadam Vás o prideľovanie práce.
Po ukončení riadneho školského roka bol vypracovaný presný rozvrh vyučovacích blokov tzv. programu „Letná škola“, ktorých sa ako pedagóg zúčastňujem v letných mesiacoch júl a august. Podľa dohody so zamestnávateľom, ktorá platí aj pre ostatných pedagogických pracovníkov, v čase mimo môjho rozvrhu v Letnej škole si riadne čerpám dovolenku. V termíne od 6. 7. 20xx do 9. 7. 20xx, ktorý označujete ako moju neospravedlnenú neprítomnosť v práci, som si riadne čerpal dovolenku, rovnako ako ostatní kolegovia, ktorí sa v danom termíne nezúčastnili tzv. Letnej školy. V piatok 10. 7. 20xx som mal podľa platného rozvrhu pre Letnú školu byť na pracovisku a vyučovať, čo som aj splnil.
Môj pracovný pomer založený pracovnou zmluvou z dňa 1. 9. 20xx sa má skončiť uplynutím dvojmesačnej výpovednej doby. Výpoveď v zmysle ustanovenia § 67 Zákonníka práce som podal a bola prevzatá konateľkou xx dňa 29. 6. 20xx, môj pracovný pomer teda končí dňa 31.08.20xx.

Je mi zrejmé, že aj s ohľadom na mnou iniciované skončenie pracovného pomeru a neoficiálne oznámenie z Vašej strany o skrátení mojich odmien za mesiac jún 20xx, že vzťahy medzi nami sú napäté. Napriek tomu právny úkon z Vašej strany – okamžité skončenie pracovného pomeru, je neadekvátny, nie je v súlade s ust. § 68 ods.1 písm.b) Zákonníka práce a preto nemôže požívať právnu ochranu. Vami uvádzané obvinenia zo závažného porušenia pracovnej disciplíny sú vykonštruované a nezakladajú sa na pravde. Preto trvám na ďalšom zamestnávaní a prideľovaní práce, nakoľko mám za to, že pre neplatnosť skončenia môjho pracovného pomeru z Vašej strany môj pracovný pomer naďalej trvá a ja mám záujem až do uplynutia výpovednej lehoty riadne si plniť svoje pracovné povinnosti.
Napriek môjmu vyššie uvedenému postupu chápem Vaše stanovisko, že pre narušené vzťahy nemáte záujem ďalej so mnou spolupracovať (čo sa však nerieši neplatným skončením pracovného pomeru, ale korektným návrhom dohody). Vzhľadom na tieto okolnosti si Vám preto týmto dovoľujem navrhnúť uzatvorenie dohody o skončení pracovného pomeru podľa ustanovenia § 60 Zákonníka práce. Navrhujem, aby bol v písomnej dohode uvedený dátum 31.07.20xx ako deň skončenia pracovného pomeru. Zároveň požadujem 1-mesačné odstupné, ktoré mi bude vyplatené 15. deň mesiaca nasledujúcom po mesiaci, v ktorom skončil pracovný pomer.
Očakávam Vaše stanovisko, a to do siedmich dní od doručenia tohto návrhu dohody.
Za kladné vybavenie mojej žiadosti Vám vopred ďakujem. Verím, že zvážite reálny skutkový a právny stav. Napriek tomu, že môj pracovný pomer má riadne skončiť už ku dňu 31.08.20xx, som pripravený obrátiť sa na príslušný súd, aby tento určil, že skončenie môjho pracovného pomeru z Vašej strany, ktoré ste mi dňa 14.07.20xx oznámili, nie je platným právnym úkonom. Uvedené je principiálne dôležité pre očistenie môjho mena a pre moju ďalšiu pedagogickú kariéru, ktorú sa týmto spôsobom snažíte zmariť alebo skomplikovať.
Ešte raz uvádzam, že si nie som vedomý nijakých pochybení a porušení pracovnej disciplíny, ktoré by mohli odôvodňovať použitie najprísnejšieho postihu z Vašej strany - okamžité skončenie pracovného pomeru. Verím, že zvážite mnou navrhnuté riešenie tejto nepríjemnej situácie a rozlúčime sa na úrovni prijateľnej pre obe strany.
S pozdravom

16. júl

Je pravdepodobné, že dnes došiel môj list do školy, lebo riaditeľ začal obvolávať učiteľov, aby spätne podpísali dovolenkové papiere (tí, ktorí podpísané nemajú).
Ide o to, že ak by dodatočne ostatní podpísali, tak by som s „neplatnou“ (resp. neschválenou) dovolenkou zostal len ja. Či by to potvrdilo hrubé porušenie pracovnej disciplíny, je otázne, ale dajme tomu. Každopádne, mne to teraz podpísať nedovolia, aj keby som tam došiel.

Osobné stretnutie vo firme - 1. deň

Celý čas som tajne dúfal, že sa všetko vysvetlí, uhladí, na zlé sa zabudne, nejako zrušia tú moju výpoveď a ja tam budem nakoniec znova pracovať. To bol tiež jeden z dôvodov, prečo som nechcel riešiť zapojenie Priamej akcie. Až na osobnom stretnutí vo firme po tom, čo mi dali okamžité skončenie pracovného pomeru, keď mi šéfka jasne dala najavo, že nechcú, aby som u nich viac pracoval, som si uvedomil, že som si robil falošné nádeje.

Okamžitú výpoveď nevedela poriadne obhájiť, vďaka čomu som ju argumentačne premohol, takže to skúšala aj s tým, že nemám podpísané papiere od dovolenky. Oznámil som jej že viem, že aj iní zamestnanci ich nepodpísali a že ich dáva riaditeľ ostatným podpisovať spätne, na čo mi tvrdila, že to je len domnienka. Každopádne nechcela, aby som ich podpísal, hovorila, že to je „neštandardné“.

Jednoducho sa dalo rozoznať, kedy šéfka nemá argumenty, a vtedy som pritvrdil. A keď sa chcela hádať, menil som tému rozhovoru alebo som sa vracal k tomu, na čom sme sa doteraz dohodli.

Nakoniec sme sa dohodli, že sa dohodneme neskôr. Zajtra pokračujeme vo „vyjednávaní“. Šéfka sa tvárila ochotne a súd sme nespomínali. Na papieri nemám ešte nič, no načrtli sa tri možnosti, ako vyriešiť súčasnú situáciu:
- bude platiť moja pôvodná výpoveď k 30.6. s 2-mesačnou výpovednou lehotou (teda ešte mesiac a niečo),
- budem akceptovať jej návrh dohody (napr. k zajtrajšiemu dňu - vyplatia mi dovolenku a odpracované dni v júli),
- ona bude akceptovať môj návrh s odstupným, ktorý sa jej ale nepozdáva, lebo ma nechce vyplatiť v auguste, keď nebudem pracovať.

Vývoj situácie bol stále otvorený, preto sme sa na dnešnom stretnutí PA dohodli, že uvidíme, čo sa mi zajtra podarí vyriešiť, a ak nič, v stredu zapojíme do sporu Priamu akciu.

Počas stretnutia so šéfkou som sa však dopustil závažnej chyby, ktorou som, ako sa ukázalo neskôr, stratil výhodu do ďalšieho dňa:
* nepodpísal som dovolenkové papiere, čiže som stále nemal ospravedlnenú neúčasť v práci,
* nepodpísali sme zrušenie okamžitej výpovede, takže stále platila.

Osobné stretnutie vo firme - 2. deň

Po prvom dni „vyjednávania“ som bol trochu kľudnejší – veril som, že dospejeme k dohode, ktorá bude prijateľná pre obe strany. Že sa firma snaží vyjsť mi v ústrety. No bol to len klam – hneď v prvých momentoch nasledujúceho dňa šéfka tvrdo zaútočila.

Od začiatku bola nepríjemná, čo ma, musím povedať, zaskočilo. Splietala, že som zase včera odišiel skôr, že mi musia zasa napísať skorší odchod a zobrať dovolenku, ale že keď sa dohodneme, tak na to zabudnú a preplatia mi celú dovolenku. Teda od začiatku bola v prevahe. Potom sme sa dostali k dovolenkám: zopakovala, že nikto nepodpisoval spätne. Ja som jej povedal, že viem svoje a podľa testu atramentu sa dá zistiť, kedy bol použitý, keby sme išli do dôsledkov. Ona argumentovala, že by som si musel platiť právnika a dávať energiu do súdu. Reagoval som, že to je moja vec a čo sa týka povesti, škola by dosť utrpela, na čo stíchla. Takisto bola ticho, keď som zamával tým paragrafom, čo mi poslali: „Viete, že toto, čo ste mi poslali, je tak ľahko napadnuteľné?“

Keď som ju informoval, že chcem spätne podpísať dovolenkové lístky bola spočiatku proti, potom sa vykrúcala, že by to bol vysoko neštandardný precedens. Povedal som jej – OK, nie je to však protizákonné, a ak mi ich dá podpísať, nebudem do toho viac vŕtať. A že jednoducho bez toho nepodpíšem dohodu, lebo nemám istotu, že to nepoužijú proti mne. Nakoniec súhlasila, vypísala, podpísal som, mám kópiu a hotovo.

V tejto fáze som už bol v podstate zlomený, prestal som trvať na svojom. Keďže na mňa začali vyvíjať tlak pre včerajší skorší odchod, žiadal som aspoň preplatenie dovolenky a chcel som, aby sa celý problém už skončil. Nenapadlo mi v tej stresujúcej chvíli žiadať odstupné, na ktoré som mal nárok. Možno by stačila len prestávka, počas ktorej by som zatelefonoval niekomu z PA – veď to sa môže stať, že individuálne sily pri vyjednávaní nestačia...


* dohoda k dnešnému dňu
* donútil som ich súčasne podpísať dovolenkové lístky

Peniaze, ktoré som si chcel vybojovať, som nedostal aj napriek tomu, že som bol vo výhode v dôsledku neplatného Okamžitého skončenia pracovného pomeru.

Výsledná dohoda znela:

Dohoda o skončení pracovného pomeru uzatvorená podľa ust. Paragrafu 60 Zákonníka práce

Zamestnanec a zamestnávateľ sa dohodli, že touto dohodou rozväzujú pracovný pomer založený pracovnou zmluvou zo dňa 15.7.20xx. Pracovný pomer končí dňom 21.7..20xx. Táto dohoda nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpisu. Zamestnanec a zamestnávateľ vyhlasujú, že si dohodu riadne prečítali, jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu s jej obsahom ju podpísali.

Čo sa osvedčilo a čo nie

Ako užitočné sa v danej situácii ukázalo:

  • určenie si cieľov, ktoré chcem dosiahnuť
  • príprava dokumentov a podkladov na stretnutie
  • robenie si poznámok na papier počas stretnutia, neustupovanie, prvotná odolnosť voči tlaku
  • naštudovanie si zákonov a názor právnika

Podcenil som však niekoľko iných skutočností:

  • nezdokumentoval som ústne dohody
  • nemal som veľmi vôľu zapojiť PA a málo intenzívne som komunikoval s ostatnými členmi
  • v kritickej fáze riešenia problému v práci som sa mal vo väčšej miere zamerať na dodržiavanie všetkých pravidiel (napríklad dochádzka), aby som zbytočne niečím nenahral šéfom
  • akceptoval som podmienky bez prediskutovania so svojou organizáciou

Hodnotenie s odstupom času

Keď sa na to pozerám teraz, najväčší problém, ktorý ma v tejto fáze paralyzoval, bol strach. Bol to strach, že keby som šiel do kolektívne vedeného sporu, môžeme prehrať, čo môže mať omnoho horšie následky, ako keď prehrám sám. Hoci som bol členom PA, neveril som dostatočne v silu kolektívu – čo by sme zmohli proti silnému, arogantnému, na všetko pripravenému zamestnávateľovi?

Navyše som bol pod veľkým tlakom priamo na pracovisku – kamery sledovali každý môj pohyb. Od kolegov sa mi nedostávalo takmer žiadnej priamej podpory, všetci len čakali, ako sa to skončí. Na druhej strane – neviem, čo iné mali robiť, keďže som odchádzal z práce a oni v nej zostali.

Niekde v hlave som mal konšpiračnú predstavu o tom, ako sa zamestnávatelia medzi sebou dohovárajú a zdieľajú jednu veľkú čiernu listinu všetkých „zlých“ zamestnancov vrátane mňa. Určite nejaká časť zamestnávateľov môže takto spolupracovať, aj keď je to „ilegálne“, no zamestnávateľov a pracovísk sú stovky, a ak aj nie v meste, kde žijem, tak v inom...

Neviem, prečo som bol taký vystrašený, veď som nič „zlé“ nespravil. Neurobil som žiadnu chybu, kvôli ktorej by som mal dostať vyhadzov. Práve naopak – zamestnávateľ bol ten, kto klamal, manipuloval, zastrašoval a šikanoval.

Osobné ponaučenie

Spätne som premýšľal, či celá moja a snaha a stresy stáli za to. Myslím, že keby som nebol v PA, akceptoval by som výpoveď, ktorá mi prišla poštou, a ďalej by som nič neriešil. Je pravda, že som nedosiahol to, čo som chcel, a nepostupoval som tak, ako by som si dnes želal. Na druhej strane, nedá sa povedať, že som neurobil nič. Keďže som sa ako člen PA už vtedy zapájal do iných sporov, vedel som, že sa dá brániť, a aj som sa o to pokúsil.

Spor sa nie vždy končí víťazstvom a som si vedomý, že tento text môže vyznievať depresívne. Urobil som však aspoň niečo – rozhodol som sa svoj problém v práci riešiť. Ak už nič iné, odniesol som si z neho veľmi dôležitú praktickú skúsenosť, o ktorú som sa rozhodol podeliť. Dnes viem, že keby nastala podobná situácia, budem bojovať účinnejšie.

Language:  Section:  Content type: 

Zväz CNT uspel v sporoch s reštauráciami

Jue, 17/04/2014 - 17:19

Dve rýchle víťazstvá sa podarili zväzu CNT v mestách Huelva a Valencia. V oboch prípadoch išlo o pracovné problémy v reštauráciách. Požiadavky pracovníkov sa podarilo dosiahnuť vďaka pre šéfov mimoriadne nepríjemným priamym akciám pred prevádzkami. Podobne postupuje v prípade problémov na pracovisku aj zväz Priama akcia. Príkladom môže byť zapojenie sa do sporu s firmou Zepter, ktorý sa minulý rok skončil vyplatením dlžných peňazí jednej z pracovníčok.

V reštaurácii El Pescador v Huelve bola po 5 rokoch ťažkej práce prepustená Maria C. Reštaurácia na nej chcela ušetriť a platila jej mzdu pomocníčky, hoci pracovala reálne ako šéfkuchárka. Navyše jej odmietali vyplácať nadčasy.

Keď jej oznámili, že musí začať chodiť skôr do práce, stratila trpezlivosť a povedala šéfom, aby dodržiavali dohodnuté podmienky pracovnej zmluvy. Následne bola prepustená. CNT Huelga zorganizovali piket pred reštauráciou, a keď majitelia videli protestujúcich so zástavami a prejavmi cez megafón, z obáv pred ďalšími akciami začali vyjednávať a prijali všetky požiadavky pracovníčky.

Druhý úspech sa podaril vo Valencii v spore s reštauráciou Casa Romeo, ktorá dlhovala mzdu jednému z pracovníkov. CNT viackrát vyzvali majiteľov, aby mzdu vyplatili, keď to však ignorovali, pristúpil zväz k priamym akciám. Stačil jeden piket a oznam, že sa uskutočnia aj ďalšie, a majitelia dlžnú sumu vyplatili. Piketu sa zúčastnilo 15 aktivistov, ktorí rozdali zhruba 300 letákov v španielčine a angličtine s výzvou k bojkotu podniku. Majitelia si uškodili aj svojím agresívnym správaním, ktoré protestujúcich neodradilo, a naopak väčšinu hostí prinútilo opustiť reštauráciu.

CNT varuje aj majiteľov iných reštaurácií, že v prípade podobných problémov uskutočnia podobné akcie. Zväz tiež poskytuje rady pracovníkom v odvetví a zbiera informácie o firmách, ktoré porušujú práva pracujúcich.

Language:  Section:  Content type: 

Ako som dosiahol vyplatenie dlžnej mzdy od pracovnej agentúry LNY

Mié, 02/04/2014 - 10:25

Chcelo by to vedľajší príjem! Napadlo mi v jeden pekný deň, keď som zistil, že moje výdavky na život trochu prevyšujú príjmy. Povedal som si, že niečo keď tak ušetrím a odložím na „horšie časy“. Keďže nedisponujem úžasným talentom na ukecávanie ľudí, možnosti ako finančný poradca alebo predajca parfémov nepripadali do úvahy. Moja pracovná doba v zamestnaní je klasická 8-hodinová šichta, môj voľný čas teda tvorili večery a víkendy. Preto som sa pri hľadaní zameral na brigády, ktoré by mi nezasahovali do hlavnej pracovnej činnosti. Prehľadával som internet, reagoval na rôzne ponuky, no odpovedali mi len málokedy alebo už bolo všetko obsadené, pretože agentúry nestíhali aktualizovať svoje webstránky. Pri tomto hľadaní som narazil na inzerát agentúry LNY - naťahovanie kobercov v Inchebe pred začatím výstavy. Práca na par hodín večer, vyplatenie hneď po skončení – pre mňa ideálne. Kým neprišlo na vyplatenie mzdy.

Prvotná idylka

Kontaktoval som agentúru e-mailom a obratom mi zaslali telefónne číslo na osobu, ktorá mi oznámila miesto a čas stretnutia pred brigádou. Predtým som sa ešte musel prihlásiť na ich stránku s ponukami, kde je tiež možnosť pozrieť si počet odpracovaných hodín a vlastný zárobok. Prišlo mi to super, agentúra pôsobila, že má dobre zvládnutý systém a vyzerala celkom seriózne.

Po príchode na miesto stretnutia pred výstaviskom, kde už čakala skupinka kolegov-brigádnikov, nám rozdali pracovné tričká (ktoré sme museli po práci odovzdať), povedali základné inštrukcie – čo, kde a ako robiť – a šup do práce. Odmakali sme si 6 hodín, vyplatili nás a spokojne sme šli domov. Super, vravím si. Všetko šlo v pohode, určite sa zúčastním aj nabudúce. Vtedy ma netrápilo, že mi nedali ani potvrdenie o vykonaní práce, veď prachy som dostal, takže je určite všetko v poriadku.

Začiatok komplikácií

Ďalšia brigáda bola o pár dní neskôr takisto v Inchebe. Tentokrát sme koberce strhávali po konci výstavy. Keď po šichte prišla otázka, kedy nás vyplatia, chlapík, ktorý bol našou kontaktnou osobou, len mykol plecami s tým, že on konkrétne nevie a že agentúra nás bude informovať o výplatnom termíne. Sklamaní sme sa pobrali domov, keďže sme predpokladali, že to bude ako na predchádzajúcej brigáde a vyplatia nás hneď po skončení.

O pár dní som písal do agentúry ohľadom vyplatenia peňazí, na čo mi odpísali, že výplatný termín ešte nebol stanovený a budú ma informovať e-mailom aj SMSkou, keď sa tak stane. To som ešte netušil, že túto vetu od nich budem počuť často. Zúčastnil som sa ešte niekoľkých brigád a pýtal sa ostatných, ktorí pre LNY pracovali dlhšie, ako to je s vyplácaním peňazí. Väčšina z nich potvrdila, že s vyplácaním sa nejdú pretrhnúť a niektorých nevyplatili už tri mesiace. Vtedy som pochopil, že nemá cenu ďalej pracovať pre agentúru, ktorá svojich pracovníkov nevie zaplatiť.

Vyše mesiac po poslednej brigáde cez LNY som ešte vždy nemal svoje peniaze a ani som sa nedočkal odpovede, kedy mi budú vyplatené. Na e-maily skoro vôbec neodpovedali, a keď som sa náhodou dovolal, pracovníčka mi zopakovala naučenú vetu, že výplatné termíny na danú brigádu ešte neboli stanovené, keď sa tak stane budú ma, samozrejme, informovať. Ťahalo sa to ďalších niekoľko mesiacov, počas ktorých som sa sem-tam pripomenul e-mailom, aby na mňa v agentúre nezabudli. Väčšinou bez odozvy, prípadne mi opakovali stále tie isté výhovorky. Spätne som si uvedomil, že som si nikdy nevyžiadal po skončení brigády žiadne potvrdenie ani záznam o počte odpracovaných hodín, takže obrátiť sa s týmto problémom na políciu by nemalo zmyslel. V rukách som teda nemal nič, čo by dokazovalo moju pravdu o nevyplatení peňazí. Pomaly som rezignoval, veď nakoniec nešlo o veľkú sumu. Časom moje zapálenie ochladlo a prestal som to riešiť.

Posun v probléme

„Nakopnutie“ prišlo paradoxne od samotnej agentúry. Zhruba pol roka od poslednej brigády mi z LNY zatelefonovali, že pre mňa majú prácu, ak mám záujem. Vysvetlil som slečne na druhom konci, že záujem rozhodne nemám, keďže mi stále nevyplatili mzdu za odrobenú prácu. Uistila ma, že ak sa zúčastním ponúkanej brigády, bude mi v určenom termíne vyplatená celá predošlá suma aj hodiny z tejto brigády. Trval som na svojom a chcel som vedieť, kedy mi agentúra zaplatí. Po niekoľkých minútach dohadovania mi prisľúbila, že pre peniaze si môžem prísť do agentúry nasledujúci týždeň v pondelok, kedy je výplatný deň.

Prišiel som teda, sadol si na chodbu a čakal. O chvíľu sa otvorili dvere a dnu vstúpili holky čakajúce predo mnou. O päť minút vyšli spokojné s úsmevom na tvári. Asi mali viac šťastia ako ja, pomyslel som si. Na rade som bol ja. Pracovníčke som vysvetlil, že mi dlhujú peniaze a na dnes mám dohodnutý termín ich vyplatenia. Reagovala na to, že ona o ničom nevie, ale určite sa mi ozve jej šéfka, keď budú mať pre mňa peniaze prichystané. Nechcel som, aby ma zase odbili nejakou výhovorkou, trval som na svojom a chcel sa porozprávať osobne so šéfkou. Nakoniec ma k nej zaviedla. Šéfka ma ubezpečovala, že sa o všetko postará a do konca týždňa mi budú peniaze vyplatené. Opäť ďalší sľub, tentokrát už osobne a od samotnej šéfovej.

Vyplatená mzda

Prešli štyri dni, a keďže v piatok už kanceláriu nemali mať otvorenú, napísal som e-mail adresovaný priamo šéfke, aby som jej pripomenul, na čom sme sa dohodli a či sa jej zdá správne, keď klame človeku do očí. Prekvapivo mi hneď odpísala. Jej reakcia na môj e-mail bola stručná. Vraj sa mám nasledujúci deň popoludní zastaviť v kancelárii a peniaze mi budú vyplatené. Nezabudla podotknúť, že si mám odpustiť takéto e-maily, čo mi vyčarilo úsmev na tvári. Zrejme ju nahnevalo, že žiadam, čo mi patrí - vyplatenie peňazí za vykonanú prácu.

Nasledujúci deň som sa teda podľa dohody zastavil v kancelárii agentúry. Na moje šťastie sme sa so šéfkou akurát stretli na chodbe. Pohotovo zareagovala a vyzvala ma, aby som päť minút počkal, že peniaze má prichystané. Po chvíli ma zavolala dovnútra a poslala za kolegyňou, zrejme nemala chuť kaziť si piatok rozhovorom so mnou. Dostal som obálku s presnou sumou, ktorú mi agentúra dlhovala, ešte jeden podpis o prebratí a spokojný som vyšiel z dverí, pri ktorých ma ešte zastavila iniciatívna pracovníčka agentúry a ponúkala mi skvelú príležitosť na brigádu. Tú som diplomaticky s úsmevom odmietol. Vysvetlil som jej, že nemám záujem čakať pol roka na výplatu.

Keď som odchádzal z agentúry, mal som dobrý pocit z víťazstva. Bol som rád ,že som to nakoniec nevzdal a vybojoval som si to, čo mi patrilo, aj keď nešlo o veľkú sumu. Celú túto udalosť som začal brať ako dobrú skúsenosť, že naozaj má zmysel bojovať za to, na čo mám právo a nevykašlať sa na to, lebo iba tak človek dosiahne svoje.

Brigádnik ALEX

Language:  Section:  Content type: 

Tlak na šéfov cez protestné e-maily a priame akcie pomohol v spore CNT (MAP Francúzsko)

Mié, 02/04/2014 - 10:22

V roku 2012 sme jednoduchou formou protestného e-mailu podporili francúzsky zväz CNT v boji proti firme Nataïs. Vďaka zapojeniu ďalších sekcií MAP a priamym akciám CNT priniesla kampaň pozitívne zmeny pre pracovníkov, pričom firma sa na súde sťažovala práve na e-mailovú kampaň a „neznesiteľný nátlak anarchistickej organizácie“, ktorá posielala e-maily z viacerých krajín a spochybňovala dobré meno spoločnosti. Okrem objasnenia súvislostí sporu obsahuje článok aj krátky rozhovor, ktorý sme urobili s členmi CNT.

Nebezpečná práca v Nataïs

Továreň Nataïs sa nachádza v piatej najchudobnejšej oblasti Francúzska s vysokou nezamestnanosťou. Okolo 80 % ľudí v továrni sú dočasní zamestnanci. Práca je ťažká, ľudia sú niekedy nútení pracovať aj v nedeľu, pričom mzda je nízka.

Pracovníci sú vystavení pôsobeniu diacetylu. Táto chemická látka je súčasťou umelej maslovej príchute používanej v popcorne, ktorý sa pripravuje v mikrovlnke. Diacetyl spôsobuje chorobu bronchiolitis obliterans, známu ako „pľúca pracovníka s popcornom“, ale aj iné vážne ochorenia dýchacích ciest. Bronchiolitis obliterans sa nedá vyliečiť a môže spôsobiť smrť.

Podľa pravidiel bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s diacetylom potrebuje pracovník ochrannú masku, ktorá by mala mať senzor častíc. Nutná je aj jednosmerná ventilácia a pravidelne spirometrické testy. Navyše platí, že človek by nemal byť vystavený diacetylu dlhší čas. Pracovníci v Nataïs však masky nemajú, takže sa nemôžu chrániť pred nebezpečnými výparmi.

Vdychovanie diacetylu sa, samozrejme, mení v závislosti od typu práce. Najnebezpečnejšie miesto je „premix“, kde pracujúci miešajú bez masky a v uzavretom priestore s teplotami niekedy aj nad 50 stupňov zrnká príchute.

Poškodenie súvisiace s vdychovaním týchto výparov cíti človek po 7 hodinách. Nekróza (odumieranie) priedušiek môže byť rýchla a smrteľná. Z mladého, športovo založeného nefajčiara sa môže stať pacient na lôžku čakajúci na transplantáciu pľúc. Ochorenie nemá nijaké špecifické symptómy (jeden lekár diagnostikoval astmu, ďalší chronickú bronchitídu či pľúcne problémy v rodine). Dočasní pracovníci, ktorí nemajú presne zdokumentované pracovné dni, majú len malú šancu, že lekár odhalí skutočnú diagnózu. Toto je dokonalý príklad nahraditeľnosti zamestnanca, lebo sa už opotreboval.

Reakcia pracovníkov, súdny spor a protestné aktivity

Po štrajku a prepúšťaní v továrni vznikol v decembri 2010 blog s názvom „Sloboda slova pracovníkov Nataïs“. Jeho cieľom bolo odsúdiť hrozné pracovné podmienky, zlé zaobchádzanie vo firme, ako aj skutočnosť, že šéfovia odmietali dodržiavať kolektívnu dohodu, ktorú súd vyhlásil za platnú.

Firma Nataïs podala sťažnosť na troch bývalých zamestnancov (jeden z nich je náš kamarát) za sektárske a rasistické urážky a ohováranie, pričom právnik Nataïs nemal nijaké argumenty, a tak sa len pokúšal vykresliť všetkých troch ako nebezpečných anarchistov. Počas súdu navyše vyhlásil, že firma a jej vedenie už neznesú konanie anarchosyndikalistického zväzu a na súde dokonca citoval e-maily a faxy, ktoré firma dostala z celého sveta. Akcie sa konali napríklad aj počas Tour de France a celý problém zaujal aj miestne noviny „Sud-Ouest“.

Konečné rozhodnutie prišlo 28. marca. Súd v Auch vyhlásil firmu Nataïs za vinnou, a odsúdil ju vyplatiť morálne odškodné.

Do sporu sa okrem Priamej akcie zapojili aj ďalšie sekcie MAP jednoduchou formou posielania protestných faxov alebo e-mailov. Dôležité bolo zapojenie kamarátov z východu a severu Európy, teda z krajín, ktoré sú najväčšími odberateľmi popcornu Nataïs.


Mohli by ste opísať, ako sa tento boj odohrával mimo súdnej siene?

V skratke, boj mimo súdu pozostával z rozširovania informácií medzi ľudí v našom okrese. Šírili sa pomocou letákov, plagátov, nálepiek, novín a vyhlásení cez megafón pri príležitosti rôznych miestnych protestov. Okrem toho sme vyvíjali tlak na úradníkov štátnej správy, aby firmu prestali chrániť. Doporučeným listom sme ich upozornili na riziká práce v Nataïs a že ich činnosť môže viesť k trestnému stíhaniu. Chceli sme, aby sa báli, že budú možno osobne zodpovední, a aby teda konali proti firme a v prípade súdneho sporu sa vyhli obvineniu z hrubej nedbanlivosti. Preštudovali sme si tiež dosť lekárskej a právnej literatúry, aby sme pripravili pevnú žalobu ohľadom pracovných rizík.

Máte spätnú väzbu od zamestnancov týkajúcu sa solidárnych akcií alebo aktivít CNT?

Máme niekoľko typov spätnej väzby: čo sa týka súdu, niekoľkí pracovníci nám ďakovali za podporu, lebo sa cítili izolovaní a zanedbávaní reformistickými odbormi. Iní žiadali, aby boj pokračoval. Dvaja ľudia priamo zapojení do boja požiadali o viac informácií o CNT a možno sa stanú členmi zväzu.

Máte pocit, že firma bola vďaka kampani pod tlakom?

Jednoznačne áno. Ich právnik na súde spomenul, citujem: „neznesiteľný nátlak anarchistickej organizácie“, ktorá posielala e-maily z niekoľkých krajín a vyjadrovala pochybnosti o firme.

Súd uznal vinu firmy a rozhodol o tom, že musí zaplatiť morálne odškodné. Čo znamená morálne odškodné?

Firma klamlivo obvinila pracovníkov z ohovárania a jedného z nich na základe tohto vymysleného obvinenia prepustila. Súd teda určil, že firma spôsobila materiálnu a nemateriálnu škodu dvom pracujúcim a druhému z nich priznala nárok na odškodné .

Aké sú teraz požiadavky? Má CNT nejaké vlastné požiadavky? Naplnili sa nejako niektoré z nich?

Máme niekoľko požiadaviek: Žiadame kolektívnu zmluvu pre pracovníkov, doplatenie dlžných miezd, ochranu tých pracovníkov, ktorí pracujú s nebezpečnými látkami, vyplatenie odškodného tým, ktorých bezdôvodne prepustili, a tým, ktorí sú možno chorí. Dlhodobejšou požiadavkou je, aby sa bronchiolitis obliterans začala považovať za chorobu z povolania. Dozvedeli sme sa, že najnovšie začala spoločnosť poskytovať respirátory, čo pred spustených našej kampane nebolo.

To sú oficiálne požiadavky. Čo sa týka našich motívov, útočíme na štátom chránený kapitalizmus. Zdôrazňujeme protirečenie medzi štátom, ktorý vraj chráni bezpečnosť občanov a zákony, no v skutočnosti chráni firmu, ktorá považuje svojich zamestnancov za materiál na jedno použitie a robí si dobrý deň zo Zákonníka práce.

Prečo sa zapájať do solidárnych výziev

Hoci niektorí zamestnanci použili súdnu cestu riešenia sporu, CNT sa sústredili na priame akcie a neustále vyvíjali tlak na zamestnávateľa. Oslovili aj sekcie MAP, ktoré ich podporili, vrátane Priamej akcie.

Na našej webstránke pravidelne uverejňujeme solidárne výzvy, do ktorých sa dá zapojiť. Firmy tieto formy protestu častokrát vnímajú veľmi citlivo. Určite to nie je hlavný dôvod, ktorý pomohol pri výhre v spore s Nataïs, ale je to nenáročná forma tlaku, ktorá zvyšuje možnosť, že sa spor neskončí prehrou. V prípade Nataïs sme síce nezverejnili výzvu na zapojenie sa, ale sme vždy radi, keď ľudia podporia naše výzvy, nájdu si zopár minút a vyjadria solidaritu boju druhých. Poučenie zo sporu s Nataïs pre nás je, že sa aj naďalej budeme pokúšať o „neznesiteľný nátlak anarchistickej organizácie“ :)


Language:  Section:  Content type: 

„Nemali sme veriť politikom tak, ako sme im verili,“ konštatuje protestujúca zdravotná sestra

Mié, 02/04/2014 - 10:03

Od stredy 2.10. do piatku 4.10. postavili zdravotné sestry pred Úradom vlády SR stanové mestečko. Takouto formou poukázali na nesplnenie požiadaviek (nájsť sa dajú na webe Odborového združenia sestier a pôrodných asistentiek). Považovali sme za dôležité vyjadriť im podporu a zaujímalo nás, ako celú akciu vnímajú. Vo štvrtok teda dvaja členovia Priamej akcie navštívili stanujúce sestry a na základe rozhovorov s nimi spísali nasledujúci článok.

Sestričky, ktoré sa na proteste striedali, prišli z nemocníc z celého Slovenska. My sme natrafili na sestričky zo severozápadu. Dozvedeli sme sa, ako vnímajú celý priebeh sporu – od vyjednávania a prijatia zákona zohľadňujúceho ich požiadavky cez jeho vyhlásenie za protiústavný až po súčasné hľadanie spôsobov, ako si vybojovať, čo žiadajú už niekoľko rokov.

Pýtali sme sa na to, ako sú spokojné s formou akcie, ktorú spoločne zvolilo vedenie ich profesijných a odborových organizácií. Hoci je nepochybné, že akcia vzbudila pozornosť a prišlo ich podporiť mnoho ľudí, uvedomujú si, že mala symbolický charakter. Na druhej strane to bola pre sestry nová skúsenosť, mohli sa stretnúť s kolegyňami a kolegami z iných regiónov či vyskúšať si kontakt s médiami. Tým, s ktorými sme sa rozprávali, išlo v neposlednom rade aj o vyjadrenie postoja – aj keby nič nedosiahli, treba urobiť aspoň niečo. V tom sme videli paralelu s účastníkmi minuloročného štafetového štrajku v školstve.

My sme sa podelili o skúsenosti zo štrajku v školstve a štafetového štrajku, ktorý sme podporovali. Spomenuli sme aj podporu protestu sestier pred parlamentom v roku 2012 či spor na Oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny Nemocnice Andreja Leňa v Humennom, kde sestričky v lete 2008 podali hromadné výpovede.

Mali sme možnosť lepšie porozumieť postojom na jednotlivých pracoviskách k prípadným ostrejším formám protestov, ale dostali sme sa aj k osobnejším témam, napríklad ako vnímajú tieto aktivity rodiny sestričiek. Podobne ako počas akcie pred rokom, aj teraz sme sa dozvedeli viac o ich práci, problémoch, únave z dlhých zmien či absurdných očakávaniach, že sestry majú byť večne milé a ochotné. Nevynechali sme ani tému aktuálnu na viacerých blogoch, ktoré približujú rôzne negatívne situácie z nemocníc. Keď nejaká skupina pracovníkov chce dosiahnuť napríklad zvýšenie miezd, hneď sa nájde dosť mudrlantov, ktorí hľadajú dôvody, prečo sa treba uspokojiť s tým, čo je. V prípade železničiarov stála v ceste zvýšeniu ich miezd údajná prezamestnanosť, v prípade lekárov, že berú úplatky, v prípade učiteľov, že iba kávičkujú a majú dva mesiace „prázdnin“. V prípade sestier sú to zase absurdné čísla o tom, koľko vlastne zarábajú, a vraj otrasný prístup k pacientom, za ktorý si nič navyše nezaslúžia. Na týchto nezmysloch sme sa spoločne iba zasmiali.

Rozprávali sme sa aj o tom, či si uvedomujú nejaké chyby na svojej strane, na čo jedna zo sestier reagovala slovami: „Nemali sme veriť politikom tak, ako sme im verili.“ Takisto sme sa zamýšľali nad zmyslom symbolických akcií a vyjednávania, ktoré často vedú k demoralizácii. Zhodli sme sa, že tri dni v stanoch pred Úradom vlády nepovedú k dosiahnutiu požiadaviek. Nič to nemení na tom, že túto nátlakovú akciu podporujeme. Spomenuli sme aj boj lekárov a sestry potvrdili, že minimálne v ich prípade sa stretli s podporou lekárov vrátane primárov. Podľa informácií z médií sa však vyskytli aj prípady, keď vedenie nemocníc nechcelo sestry uvoľniť na protest.

Priama akcia ako organizácia pracujúcich podporuje boje, ktoré majú zlepšiť postavenie pracovníkov. Našu podporu majú radové sestričky bez ohľadu na odborovú príslušnosť a budú ju mať aj počas prípadných ďalších nátlakových akcií.

Držíme palce!

Language:  Section:  Content type: 

Ako pracuje človek, ktorý vám skazí deň

Mié, 02/04/2014 - 09:55

Zažil to asi každý z nás. Zazvoní nám telefón, zdvihneme a tam sa ozve: „Dobrý deň, pri telefóne XY zo spoločnosti Z. Našli by ste si na nás chvíľočku čas?“ Väčšina hovorov sa končí v tejto fáze tým, že zložíme alebo sa vyhovoríme. Pracovník call centra vytočí priemerne za 6-hodinovú zmenu okolo 250 čísel, z toho približne pri 230 sa to končí podobne. Kto sú títo pracovníci? Prevažne mladí ľudia, ktorí nemajú pri dnešnej vysokej nezamestnanosti veľa možností vyberať si, ak chcú pracovať na dohodu alebo skrátený úväzok. Vyše tretina týchto ponúk je momentálne na pozíciu telefonický operátor. Presne toto bol aj môj prípad.

S prácou telefonickej operátorky som už mala dvojročnú skúsenosť. Obvolávala som ľudí a zisťovala, ako na nich pôsobia reklamné slogany a aký slogan sa hodí pre akú banku, paušál a podobne. Nová pozícia si však vyžadovala niečo úplne iné. Malo ísť o predaj.

Už na pracovnom pohovore som bola ubezpečená, že klienti onej firmy nie sú vôbec takí odmietaví, ako som zvyknutá z prieskumov trhu, lebo sú to dlhoroční zákazníci firmy. Vtedy som netušila, že slovo „dlhoroční“ sa dá chápať ako „nakupovali u nás naposledy v roku 2001 a je dosť možné, že si to ani nepamätajú“.

Zoznámenie sa s prácou

Po pohovore som bola pozvaná na trojdňové (18-hodinové) školenie, čo bolo pre mňa šokujúce. Nevedela som pochopiť, prečo sa potrebujeme tri dni školiť v telefonovaní. Neučili nás telefonovať, ale predovšetkým čo najšikovnejšie manipulovať s ľuďmi, čo je, ako som sa neskôr presvedčila, pri predaji cez telefón to najdôležitejšie. Počas týchto troch dní sme si mohli predávané produkty vyskúšať. Neustále sme od budúcich šéfov počúvali, aké sú kvalitné a ako vedia skvalitniť život. Pracovníci zmanipulovaní nadriadenými vedia zrejme najlepšie zmanipulovať zákazníkov...

Najviac ma znechutilo, akým spôsobom sa tovar nanucuje. Existuje zoznam pripravených dôvodov, prečo by ľudia mohli nechcieť daný produkt, a ako reagovať, aby si ho nakoniec aj tak kúpili. Používa sa tu psychická manipulácia, ako napríklad otvorené, pozitívne či sugestívne otázky, falošné pochvaly a podobne. Základom je:

  • Získať si dôveru (usmievaním sa, predstieraním nadšenia, chválou, aký je pre nás zákazník výnimočný).
  • Spoznať jeho priority (preskúmať, čo v minulosti kupoval) a ak náhodou niečo reklamoval, bude najlepšie, ak sa nedozvie, že mu teraz volá tá istá firma. Jednoducho je to možné takto: call centrum pod svojím menom zabezpečuje predaj produktov iných firiem, ktoré sú často známe napríklad z médií. Ak boli zákazníci nespokojní s produktmi týchto firiem a hneď na začiatku dostanú informáciu, že im zasa núkam tovar tej istej firmy, je väčšie riziko, že sa odmietnu so mnou rozprávať. Keď veci predáva call centrum ako súkromná firma s odlišným názvom, zákazníka to zmätie.
  • Vzbudiť nákupné správanie (vytvoriť pocit, že život človeka je teraz ťažký, robí zbytočnú robotu, a mal by si kúpiť isté produkty, aby sa mu žilo lepšie, alebo aby si povedal: „Mám peniaze a teraz ich chcem minúť a urobiť si radosť“, na čo sa používajú napríklad frázy typu: „Len a len pre vás máme práve teraz zľavy“ alebo „Spýtam sa šéfa, či vám môžem dať darček“ – ten bol zvyčajne buď úplne nanič, alebo bol už súčasťou balenia).
  • Prispôsobiť svoju taktiku slabinám zákazníka („Pán XY, naozaj ma zaujíma len a len vaša spokojnosť“).

Ako vyzerá bežný pracovný deň

Pri tejto práci musí byť človek psychicky veľmi odolný. Z 25 ľudí, ktorí prišli prvý deň na školenie, nás zostalo posledný deň deväť. Keď som s prácou po dvoch mesiacoch skončila, z tých deviatich tam zostali štyria... Jednoducho nemôžete mať povahu, ktorú vyvedú z rovnováhy bežné stresové situácie. Je neprijateľné, aby bol pracovník call centra náchylný podľahnúť tlaku pri nepríjemných klientoch, ktorí operátorom neraz vulgárne nadávajú, lebo ich pri niečom vyrušili. Ak chce byť človek v tejto práci úspešný, potrebuje aj istú dávku arogancie, schopnosť klamať a sebeckosť.

Pri predávaní produktov prostredníctvom telefónu sa dostanete do situácie, keď klienta daný produkt zaujal, ale nemá naň peniaze, alebo si ho odmietne kúpiť z iného dôvodu. Ľudia sa tiež často sťažujú na situáciu, v ktorej sa nachádzajú. Úlohou predajcu je počúvať, ale nevnímať – nezaujímať sa o to, že človeku odrezali nohu alebo mu nedávno zomrela manželka... Mojou úlohou bolo predávať, a to s čo najväčším ziskom. Že mu odrezali nohu je pre mňa len znak, že mu nemám predávať topánky. Že mu zomrela manželka len to, že potrebuje niečo, čo mu „uľahčí“ varenie. V momente, keď sa ľudia začnú sťažovať, je pripravený koncept: empatia – zovšeobecnenie – argument – benefit.

V praxi to vyzerá nasledovne: „Pani XY (oslovovať zákazníka je jeden zo spomínaných psychologických faktorov – vraj to vzbudzuje dôveru), ja naozaj chápem, že sa nachádzate v ťažkej finančnej situácii a že s dôchodkom 300 eur mesačne nemôžete veľmi vyskakovať. Občas sa v mojej práci stretávam s tým, že ľudia sa sťažujú, že nemajú peniaze. Predsa len tie dôchodky v dnešnej dobe v SR nie sú príliš vysoké, čo si budeme hovoriť. Ale tento skvelý (používať čarovné slovíčka „skvelý,“ „revolučný,“ „úžasná zľava“ je jednou zo základných vecí pri predaji) hrniec vám peniažky skôr šetrí. Viete, nemusíte variť tak dlho – šetríte energiu, určite sa vám to ukáže na zúčtovaní. Je to naozaj úžasná akcia, nabudúce to už nemusíte kúpiť za takú skvelú cenu a máme naozaj posledné kusy na sklade.“

Pri benefitoch sa na záver po „nalomení“ zákazníka zdôrazňujú prázdne sklady. Na 90% to nie je pravda. Používa sa to preto, lebo človek si nemá možnosť túto informáciu overiť. Vyvoláva v ňom pocit „musím si to rýchlo kúpiť, lebo potom to už nebudú mať“ a „asi to je kvalitný produkt, keď sa tak dobre predáva“. Skutočnosť je však iná a dobre ju ilustruje nasledujúca situácia. Často sa stáva, že človek povie: „Poradím sa s manželom.“ Vtedy máme reagovať zhruba takto: „Rozumiem, pani XY. Každý sa občas potrebujeme poradiť. Ale vy ste žena, vás sa manžel pýta, keď kupuje klince alebo vŕtačku? Navyše, pri zakúpení klubového členstva môžete ten mixér skúšať 30 dní a uvidíte, že manžel sa bude vedieť lepšie rozhodnúť, keď mu s ním navaríte.“ Väčšinou tento argument nezaberá a 90% objednávok stroskotá, lebo keď sa chcú klienti naozaj poradiť, tak to zrejme myslia vážne. Navyše rodinný príslušník danej osobe väčšinou schladí hlavu od nákupnej horúčky, ktorú som ja povinná v ľuďoch vyvolávať. „Emócie vzbudzujú nákupné správanie“ – túto vetu som od šéfov počúvala dennodenne.

Plán firiem „ako predať“ fungoval nad moje očakávania. Kto to všetko dodržiava, naozaj predá najviac. Ľudia sú však schopní vycítiť, kto je s tým, čo vraví, naozaj stotožnený, a kto na to takpovediac nemá žalúdok. Veľmi ma prekvapil jeden zákazník: „Vy asi nie ste dostatočne presvedčená o tom, čo robíte...“ Po mojich námietkach, že ako to myslí a že mi tá práca neprekáža, sa rozosmial a povedal, že ma chápe a že aj on si dobre uvedomuje monitorovanie hovoru.

Pracovné prostredie plné konkurencie

Človek je ustavične pod tlakom šéfov a iných zamestnancov, aby predával. „Motivuje“ ho finančná odmena a individuálne stretnutia s nadriadenými. Výška variabilnej zložky platu sa odvíja od predaja. Robia sa aj rôzne denné či mesačné súťaže. Kto predá najviac produktov X za mesiac, dostane produkt X zadarmo, alebo bude volať „lepším“ zákazníkom. Na individuálnych stretnutiach zasa šéf hodnotí hovory, ktoré si vypočul, a hovorí, čo zlepšiť. Môj kameň úrazu bola nejestvujúca osobná skúsenosť s produktom a počet „ponúknutých“ produktov (slovo ponuka/ponúkať ľudia údajne nenávidia – bolo zakázané).

Stále na nás tlačili, aby sme zdôrazňovali osobnú skúsenosť s produktmi, ktorú sme samozrejme väčšinou nemali. Cítila som sa maximálne hlúpo, keď som mala počas telefonátu v plnom call centre vysloviť klamstvo a všetci prísediaci vedeli, že klamem. Rovnako hlúpo som sa cítila, keď klamali kolegovia. Na moje námietky, že klamať neviem a či sa to nedá bez toho, mi bolo povedané: „Čo ti na tom vadí? Veď ten klient ťa nevidí.“ Povedať šéfovi, že ten klient, čo tiež určite niekde pracuje a živí rodinu, mi je bližší ako zisk firmy a želania človeka, čo sedí celý deň na riti v kancli, som sa logicky neodvážila.

Keď nám prvý raz na školení verejne oznámili, že budeme musieť používať takéto „drobné zavádzanie“, hneď mi napadlo, že ak šéfovia vedia dokonale zavádzať klientov, či budú to isté aplikovať aj na zamestnancov. Odpoveď som dostala ešte v ten istý deň. Žiadali od nás, aby sme sa pred každým opustením pracovného miesta odhlásili zo systému, a to aj pri návšteve WC alebo dodržiavaní pitného režimu. Zámienka bola, že čím menej budeme zalogovaní, tým vyššia bude variabilná zložka nášho platu, ktorá závisí od pomeru času a predaja. To je síce pravda, ale už nepovedali, že mi za daný čas nepreplatia fixnú zložku platu (za 15 minút zhruba 0,80 €, pričom za rovnaký čas by mi variabilná zložka priniesla možno 0,003 €). Do štyroch dní som sa samozrejme naučila program, z ktorého sa treba odhlasovať, oklamať.

Ďalším zavádzaním bolo tzv. povýšenie v rámci priorít. Pozorovala som u kolegov, že sa vždy tešili, keď im v pláne práce svietilo, že ich povýšili z priority 5 na 4. V skutočnosti to znamenalo iba toľko, že sa od nich očakával vyšší predaj za hodinu, a keby ho nesplnili, tak poletia. Nerozumiem, prečo si to neuvedomovali.

Veľmi ma však prekvapil postoj niektorých najmä starších kolegov. Jasne si pamätám ženu, čo mala pokazený deň, lebo nič nepredala, ale robilo jej radosť, že som na tom s predajom ešte horšie, tak si sadala každé ráno v call centre ku mne. Bola schopná obťažovať ma celú zmenu tým, že nejaká zákazníčka je „krava“, lebo rekonštruovala dom a tam by sa jej hodil parný čistič a ona ho nekúpila. Zaujímavá bola aj kolegyňa, čo po nástupe do práce zapínala počítač 20 minút, pýtala sa ma, ako funguje myš, a o mesiac už každý deň cez obednú pauzu falošne trúchlila, že dnes predala „len“ za 300 € (na porovnanie, cena tovaru, ktorý som predala ja, nedosiahla takú výšku za dva mesiace môjho pôsobenia dokopy...).

Všimla som si, že táto práca rozdeľuje kolektív na dve skupiny ľudí: na tých, ktorí sa hnali za ziskom a úspech iných im kazil deň, a na tých, ktorým kazil deň úspech všetkých, lebo vedeli, že nasilu predávajú absolútne zbytočnosti ľuďom, ktorí sa kvôli tomu dostávajú do problémov. Raz mi kolegyňa rozprávala, že mali na recepcii rodinu, ktorá ich vyslovene prosila, aby ich babku vymazali z databázy, lebo nakupuje rad radom všetko, čo jej ponúknu, a chodia im kvôli tomu domov exekúcie. Nemohli to urobiť, lebo by to šlo proti zisku firmy. Druhá skupina sa z logických príčin dlho v tomto zamestnaní neudrží. V priebehu dvoch mesiacov, čo som tam pracovala, prišlo po mne asi 25 nových ľudí.

Najodpornejším prejavom zamestnaneckej rivality bolo presúvanie agresívnych klientov (čo kričia, vyhrážajú sa žalobami, vulgárne nadávajú) na kolegov, ktorí majú väčší úspech. Keď vám taký klient povie, že nemá čas, poviete, že zavoláte zajtra. Na zajtra ho potom v systéme priradíte niekomu inému, čím mu vlastne vedome pokazíte individuálne štatistiky a variabilnú zložku platu.

Čo sa týka kolektívu, bola som zo začiatku nadmieru spokojná, hoci čím menej som predávala, tým sa vzťahy ľudí ku mne zhoršovali. Chápem, že niekto túto prácu vezme z existenčných dôvodov alebo preto, lebo nič iné nezohnal, no prehnané nadchnutie sa pre robotu v tomto zamestnaní nepochopím.

Čo si o tom myslieť?

Z práce som odišla po dvoch mesiacoch. Už som nezvládala tlak zo strany kolegov a šéfov na vyšší predaj a výčitky svedomia za tých pár vecí, čo sa mi podarilo nanútiť zákazníkom, keď mi na chrbát dýchala šéfka a kontrolovala, ako efektívne presviedčam. (Bola zavesená na odposluchu a za chrbtom mi diktovala, čo mám presne hovoriť, aby som zákazníčku zmanipulovala.)

Operátori sú však pracujúci ako každý iný. Telefonáty od ľudí, ktorí od nás niečo chcú a ktorých nepoznáme, dokážu byť nepríjemné, no aj tak by sme mali chápať širšie súvislosti ako len naše pohodlie. Telemarketingové prieskumy a predaje sú z hľadiska zasahovania do súkromia osôb jednou z najnepríjemnejších foriem marketingu. Vo všeobecnosti nie je táto práca z uvedených dôvodov veľmi obľúbená. Sama som bola šokovaná, kam až sú niektorí zamestnanci schopní kvôli zisku zájsť a ako dokonale dokážu využiť vyvolávanie emócii a falošnú empatiu v prospech firmy.

Na jednej strane firma diktovala, ako sa máme správať počas pracovnej doby, na strane druhej sa dá len veľmi ťažko ovplyvniť to, ako človek prácu vnútorne prežíva a do akej miery sa individuálne (ne)stotožňuje s tým, čo robí. Keď som v priebehu tých dvoch mesiacov spomenula niektorým mojim známym, že by som rada odtiaľ odišla, bolo mi povedané, že nemám vymýšľať, že je to práca ako každá iná a nemám do toho pliesť pocity. Okrem pocitu spokojnosti, keď mi príde výplata na účet... Prípadne reagovali, že podobné praktiky sú v dnešnom svete bežné. To je síce pravda, ale bežné neznamená správne. To sa tak jednoducho chápať nedá. Buď si človek zvolí za prioritu svoj zisk a zisk firmy, alebo chce byť čestný a nechce druhým robiť to, čomu je sám nerád vystavovaný. Samozrejme, že sú pre mňa, ako aj pre ostatných ľudí v dnešnej dobe, peniaze dôležité, ale nie je to natoľko dôležitá hodnota, aby som jej prispôsobovala svoje zásady a charakter.

Ako sa teda zachovať, keď sa nás aj rozhodol niekto obťažovať reklamou? Najúčinnejšie je slušne a úprimne povedať: „Nie, ďakujem, nemám záujem“. Je možné, že vám na to operátor povie, že ešte vám žiadne produkty nepredstavil, tak ako môžete vedieť, že nemáte záujem. Nič nie je účinnejšie ako slušnosť a úprimnosť. Ak by ste klamali a povedali, že teraz nemáte čas, operátor si to zaznačí a bude vám volať opäť, a to niekoľkokrát. Ak vás to však obťažuje a chcete mať pokoj, najlepšie je slušne poprosiť o vymazanie z databázy klientov.

Počas môjho relatívne dlhého pôsobenia v reklamnom odvetví som si všimla (na oboch pracoviskách), že ľudia, s ktorými som telefonovala, mali tendenciu správať sa inak pri telefonickej komunikácii so mnou ako cudzím človekom, a inak v skutočnosti – do telefónu boli arogantnejší, sebeckejší a vulgárnejší. Neuvedomujú si, že hovoria s ľuďmi, ktorí marketingové prieskumy a predaj cez telefón nevymysleli a že to sú s najväčšou pravdepodobnosťou študenti, ktorí inú prácu nezohnali. Keď som si raz vypočula spŕšku vulgarizmov na svoju osobu, že ako si dovoľujem danú pani obťažovať, ospravedlnila som sa jej a povedala, že tam iba pracujem. Odporučila mi nájsť si lepšiu robotu, lebo ju otravujem. Vtedy som mala 15 rokov. Teraz som nezamestnaná a každý deň si hľadám prácu. Zatiaľ „ešte len“ tretí mesiac...

Agnes Sečová

Language:  Section:  Content type: 

Za generálny štrajk – protesty proti neoliberálnym reformám v Poľsku

Mié, 02/04/2014 - 09:50

Po minuloročnom zvýšení veku odchodu do dôchodku na 67 rokov do roku 2020 pre mužov a do roku 2040 pre ženy pokračujú v Poľsku útoky na práva pracujúcich. Príkladom je zrušenie 8-hodinového pracovného dňa a väčší dôraz na flexibilitu. V priebehu leta sa konali protestné akcie organizované Zväzom poľských syndikalistov (MAP Poľsko). Priama akcia zareagovala na výzvu ZSP a svoje stanovisko k zmenám v Poľsku vyjadrila vo štvrtok 12. septembra, keď sme navštívili poľské veľvyslanectvo v Bratislave. Zástupkyni veľvyslanca sme odovzdali list prejavujúci podporu pracujúcim, ktorí protestujú proti zhoršujúcim sa podmienkam v oblasti práce a sociálnych vecí.

Reakcia odborov a aktivity ZSP

V júni sa diskutovalo o zorganizovaní generálneho štrajku, no veľké odborové zväzy od tohto zámeru nakoniec upustili napriek vôli členskej základne a vyhlásili štyri dni protestov (od 11. do 14. septembra). Už v júni sa v niekoľkých mestách konali protestné akcie organizované ZSP (viac o nich nižšie) a od veľkých odborových zväzov nezávislé akcie (vrátane medzinárodných) pokračovali aj v septembri. Protestom v Bratislave sa do nich zapojila aj Priama akcia. Sami poznáme situáciu, keď sú veľké odborové zväzy nečinné alebo svojím konaním pracujúcich demoralizujú. Preto podporujeme ZSP a všetkých tých, ktorí poukazujú na negatívne zmeny zákonov a presadzujú myšlienku generálneho štrajku, ktorý má byť odpoveďou na neustále sa zhoršujúce pracovné podmienky.

Ďalšie medzinárodné akcie na podporu poľských pracujúcich uskutočnili pred veľvyslanectvami a konzulátmi organizácie CNT-E (MAP Španielsko) v Španielsku, ASB v Holandsku a ASF (MAP Austrália) v Melbourne. V Španielsku sa uskutočnila aj akcia, počas ktorej boli vyvesené transparenty. CNT-F (MAP Francúzsko) a NSF (MAP Nórsko) rozdávali letáky o situácii v Poľsku vo svojich krajinách.

Nijaké záruky ohľadom pracovných hodín

Dňa 13. júna schválila poľská vláda novelu Zákonníka práce, ktorou v podstate zrušila záruku 8-hodinového pracovného dňa. Súčasťou novely je niekoľko zmien, ktoré šéfom uľahčujú nanucovanie „flexibilného pracovného času“. Po prvé, zmenila sa dĺžka obdobia, za ktoré sa počítajú nadčasy. Podľa novej právnej úpravy sa budú počítať na ročnej báze. Princíp spočíva v tom, že firmy môžu ľudí nútiť pracovať veľký počet hodín navyše a inokedy množstvo pracovných hodín znížiť. Po druhé, doteraz boli pracovné hodiny stanovené napevno a človek mal dostatok času medzi zmenami, a ak nie, išlo o nadčasy. Teraz môžu šéfovia meniť pracovný čas „podľa potreby“. Po tretie, odbory síce môžu zmeny pracovného času odmietnuť, no vláda dala toto právo aj zamestnaneckým radám a jednotlivým zamestnancom. Zamestnanecké rady sú vo všeobecnosti nástrojom šéfov a často sa do nich dostávajú „zástupcovia zamestnancov“, ktorí neboli nikým zvolení, iba dosadení vedením. Ak zmenu pracovného času neodsúhlasia odbory, môže tak urobiť zamestnanecká rada. Navyše môže flexibilný pracovný čas „odsúhlasiť“ hociktorý zamestnanec, a to bez ohľadu na kolektívnu zmluvu odborov. Je jasné, že to v praxi povedie k tlaku pri prijímaní nových zamestnancov, aby s tým súhlasili. Ide o vážne obmedzenie vplyvu odborov na pracovné podmienky.

Neznamená to, že všetci pracujúci prídu o 40-hodinový pracovný týždeň, aj keď ten v Poľsku už dávno nie je normou (často sa využívajú nútené nadčasy a občianske zmluvy namiesto klasického pracovného pomeru). Hoci je jasné, že to nie je v súlade so Zákonníkom práce, nikto s tým nič nerobí, len aby ekonomika zostala „konkurencieschopná“ a kapitalisti spokojní. Faktom ostáva, že niektoré kategórie zamestnancov (najmä vo výrobe) pocítia po nových zmenách zvýšenú neistotu a zhoršenie pracovných podmienok.

Zrušenie istoty mzdy znamená zníženie miezd

Jedným z najhorších aspektov zmien je, že v prípade, ak zamestnávateľ dosiahne, že pracovník (napríklad nadčasovou prácou až do počtu 78 hodín týždenne bez nároku na finančné zvýhodnenie) urobí za 9 mesiacov prácu, ktorá mala trvať 12 mesiacov, zvyšné 3 mesiace, ktoré zamestnanec nepracuje, dostáva nižšiu mzdu (pokojne aj minimálnu). Za rovnaký počet hodín teda zarobí v priebehu roka menej.

Kritické poznámky k byrokratickým odborom

Najväčšie odbory v Poľsku tvrdia, že sú proti uvedeným zmenám, ale konajú len symbolicky. V odborovom zväze Solidarita členská základňa odhlasovala celoštátny štrajk, ale rozhodujú odboroví byrokrati, ktorí ľudí mobilizujú podľa toho, ako im to vyhovuje, zvyčajne pred volebnými kampaňami. Vieme, že jednodňový štrajk neochromí systém, no v Poľsku sa ani takýto štrajk nekonal od ekonomickej transformácie, čiže už takmer 25 rokov.

Nejde však iba o to, že najväčšie odborové zväzy organizovali namiesto štrajku niekoľkodňové protesty a hlavný protest sa konal v sobotu, takže väčšina ľudí ani nemusela prerušiť prácu.

Niekoľko mesiacov pred protestmi veľké odbory spomínali štrajk, no keď vláda pohrozila zmenou zákona o odboroch a hrozilo, že prídu o dotácie na platené odborové miesta pre predákov, zrejme zmenili názor. Samotné platené pozície sú pritom spôsobom, akým si štát a šéfovia držia odborárov zaviazaných a pod kontrolou.

ZSP vyjadrili kritiku aj k organizácii protestov. Vznikol „štrajkový výbor“, ktorý však pozostával iba z odborov, ktoré sú v tripartitnej komisii. Ostatné odbory neboli prizvané, a to ani štvrtá najväčšia odborová organizácia August ´80, hoci potvrdila ochotu spoluorganizovať protesty.

Dve z troch najväčších odborových organizácií sú už tradične spojené s politickými stranami a v súčasnosti to vyzerá tak, že líder Solidarity si buduje vlastnú mocenskú platformu. Solidarita sa neštíti spájať ani s ultrapravicovými združenia a v ich radoch pochodovali fašisti z ďalšej skupiny NOP.

Ďalšiu kritiku smerujú ZSP voči prejavom niektorých odborárov v stanovom mestečku a vyjadreniam „sociálnych organizácií“. Odbory napríklad odsúhlasili niektoré veci, ktoré priamo viedli k súčasným zmenám Zákonníka práce, a ktoré boli zhrnuté v „Protikrízovom zákone“. Proti týmto veciam ZSP ostro vystupovali a varovali, že aj malé ústupky budú mať veľký vplyv. Zamestnávateľská lobby a neoliberáli protikrízovými zákonmi len testovali postoj odborov k zmene ZP. Naplnil sa predpoklad ZSP, že ak vláda podpíše „dočasné“ protikrízové opatrenia, bude sa ich snažiť udržať v platnosti aj po kríze.

Jeden z odborárov sa vyjadril, že príčinou zlej ekonomickej situácie Poľska je systém sociálneho zabezpečenia. Keďže sociálne dávky sú príliš veľké, zamestnávatelia sú v zlej situácii. Nízky počet odborovo organizovaných pracujúcich v Poľsku je výsledkom názorov, ktoré zohľadňujú, čo je „dobré pre firmy“, a zdôrazňujú, že ak sa darí firmám, aj pracujúci budú mať dobré pracovné miesta. Pravicovým odborárom ani nenapadne, že firmám sa môže dariť aj preto, lebo pracujúci majú prácu s nízkou mzdou a otrasnými pracovnými podmienkami či preto, že zamestnávatelia môžu menej prispievať na sociálne dávky.

Na protestoch bolo často počuť aj nacionalistické prejavy. Zo strany sociálnych organizácií podporujúcich protesty zaznievala podpora ultrapravici a rôzne bláznivé nápady. Namiesto diskusie o problémoch pracujúcej triedy spomínali niektorí jedinci jednomandátové volebné obvody a iných hlúposti, ktoré pre pracujúcich nemajú nijaký zmysel.

„Pri spätnom pohľade na protesty si uvedomujeme, akým výzvam čelíme. Jedná sa o desaťročia pravicového vymývania mozgov, vďaka ktorému majú tieto myšlienky stabilné miesto vo väčšinovej spoločnosti,“ konštatujú ZSP.

Ohliadnutie za aktivitami ZSP

Od júna zorganizovali ZSP niekoľko akcií vo viacerých poľských mestách (Vroclav, Katovice, Varšava) a v Berlíne. Týkali sa aj nových návrhov ohľadom nezamestnaných. Mnohí z nich nie sú evidovaní, lebo boli z rozličných dôvodov vyradení. Nový návrh má zaviesť pravidlo, že ak nezamestnaný človek odmietne prvú ponuku, bude na 9 mesiacov vyradený z evidencie. Príde nielen o všetky dávky, ale vláda chce, aby prišiel aj o zdravotné poistenie. Pre firmy to je vynikajúca príležitosť najímať pracovníkov za minimálne mzdy, lebo ľudí bude odmietnutie takej práce stáť veľa. Pritom nemusí ísť o pracovné ponuky na dobu neurčitú či dokonca o ponuky vo vlastnom meste!

V septembri uskutočnili ZSP tri akcie krátko po sebe. 11. septembra sa zúčastnili na proteste odborov pred šiestimi ministerstvami a pochodu k parlamentu, kde bolo zriadené stanové mestečko. Pridali sa k davu pracovníkov v zdravotníctve, keďže z tohto sektora je aj niekoľko členov ZSP a majú tam veľa kamarátov. 13. septembra postavili pred parlamentom stan, kam pozvali konkrétne skupiny nezastupované odbormi: opatrovateľov a opatrovateľky, nájomcov bytov, utláčaných odborárov a pracovníkov využívajúcich agentúru Impel. ZSP zvlášť vysvetľujú situáciu opatrovateľov. Pracujú na polovičný úväzok, pretože zvyšný čas sa musia doma starať o hendikepovaných rodinných príslušníkov. V minulosti dostávali malú čiastku v podobe sociálnych dávok na podporu tejto starostlivosti. Vláda však prednedávnom tieto príspevky zrušila, takže sa ocitli v zlej situácii, keďže väčšina z nich si nemôže dovoliť platiť za opateru poskytovanú súkromnými firmami. ZSP považujú opatrovateľov za pracujúcich, ktorí by mali za opateru dostávať normálnu mzdu, hoci aj minimálnu. Stále by to bolo viac ako zrušené prídavky. Protest prišiel podporiť aj veľký počet nájomníkov, najmä obyvateľov sprivatizovaných bytov, ktorí vedú boj proti vysťahovaniu. Pri stane ZSP prebehlo mnoho diskusií a rozhovorov s okoloidúcimi a podporovateľmi z radov verejnosti, ako aj s členmi oficiálnych odborov.

Deň nato, v sobotu 14. septembra, organizovali oficiálne odbory masový protest. Pred hlavnou demonštráciou zorganizovali ZSP vlastný protest. Poukázali na narastajúce sociálne problémy spôsobené politikou vlády a kapitalizmom a na potrebu štrajku a budovania silnejšieho sociálneho hnutia. Neskôr navštívili všetky ďalšie protesty. Členov odborov sa pýtali, prečo neštrajkujú. Ľudia za nimi chodili porozprávať sa, urobiť si spoločnú fotku s transparentom ZSP a vyjadriť podporu ich akciám.

ZSP už niekoľko rokov vyzývajú radových členov, aby pretláčali generálny štrajk napriek postoju svojich odborových šéfov. V júni vyzvali, aby sa postavili proti postoju veľkých odborov a niečo urobili – protestovali, spojili sa so ZSP alebo uskutočnili vlastné akcie. Len málo ľudí sa však podujme na akciu bez toho, aby ich k tomu vyzvali odboroví predáci, ktorí navyše ľudí bežne varujú, aby sa od ZSP („radikálov“) držali bokom. „Hnutie pracujúcich je dnes na bezprecedentnom ústupe a je nutné prehodnotiť ďalší prístup,“ uzatvárajú ZSP.

Language:  Section:  Content type: 

Dobré správy pre FAU (MAP Nemecko) v spore s nadáciou Heinricha Bölla

Mié, 02/04/2014 - 09:43

Pracovníci nadácie Heinrich Böll Stiftung (HBS) sa postavili proti zamestnávaniu cez pracovné agentúry a zväz FAU rozbehol protestnú kampaň, do ktorej sa zapojila aj Priama akcia. Jednotliví pracovníci sa obrátili aj na pracovný súd v Berlíne, ktorý 5. septembra v jednom prípade rozhodol, že člen FAU bol zamestnaný nelegálne a došlo k porušeniu kolektívnej zmluvy. Kampaň pokračuje, a hoci sa vedie aj na poli súdov, ani zďaleka tam nezostáva. Jej cieľom je zrušenie outsourcingu a priame zamestnávanie všetkých pracovníkov bez ohľadu na to, či upratujú, pracujú na recepcii, v kuchyni alebo vykonávajú pracovné úlohy, ktoré súvisia s hlavnou činnosťou HBS.

Čo sa stalo?

Pracovníci HBS sú zamestnávaní cez pracovné agentúry a dostávajú nižšie mzdy, ako priznáva kolektívna zmluva pre toto odvetvie. Zákon však určuje, že majú byť zamestnávaní priamo, nie cez sprostredkovateľské agentúry. Ďalší problém je práca v skorých ranných a neskorých večerných hodinách či počas víkendov bez nároku na odmenu.

Členovia zväzu FAU, ktorí sa na pracovisku zorganizovali, začali otvorene hovoriť o problémoch, a niekoľkí z nich podali v apríli žalobu na pracovný súd v Berlíne. Vzápätí boli prepustení a od augusta ich nahradili ďalší pracovníci cez inú agentúru. Prepustenie však spustilo nové aktivity namierené proti praktikám HBS.

Medzinárodný týždeň akcií a zapojenie Priamej akcie

Na podnet od viacerých pracovníkov HBS spustila lokálna skupina FAU-Berlín kampaň, ktorej vyjadrili podporu aj mnohí ďalší pracovníci HBS (či už sú zamestnaní priamo, cez agentúru, alebo pôsobiaci na stáži). Vedenie celý čas odmietalo stretnutia a vyjednávanie (FAU im poslalo päť písomných žiadostí).
Na zvýšenie tlaku zvolali FAU-Berlín medzinárodný týždeň akcií od 2. do 9. septembra.

Hneď v prvý deň navštívili centrálu HBS v Berlíne, ktorá organizovala diskusné stretnutie s jedným z politikov z parlamentu. Počas neho rozvinuli transparenty, čo sa moderátorka najskôr snažila obrátiť na žart, no napokon pred všetkými konečne prisľúbila FAU stretnutie. Keďže akcia nadácie mala genderový charakter, členovia FAU prišli aj s dúhovým transparentom podporujúcim LGBT komunitu, aby ich nemohli obviniť, že protestujú proti genderovej tematike.

Celkovo uskutočnili lokálne skupiny FAU viac ako 20 podporných akcií rôzneho charakteru v mestách Berlín, Bonn, Erfurt, Drážďany, Frankfurt, Freiburg, Halle, Hannover, Kiel a Kolín.

Návštevu sme uskutočnili aj pobočke v Prahe, kde bol 4. septembra odovzdaný protestný list Priamej akcie. O dva dni neskôr nasledoval fax do centrály v Nemecku, pričom medzitým nás pražská pobočka informovala, že o akcii dali vedieť nemeckej centrále.

Akciu pred pobočkou v Belehrade uskutočnili ASI (MAP Srbsko). Rozdávali letáky a diskutovali s okoloidúcimi.

Viaceré akcie uskutočnili ZSP (MAP Poľsko). Ešte začiatkom júna rozdávali letáky počas konferencie organizovanej HBS vo Varšave. Po nej nasledovalo prehlásenie HBS, že sa snažia celú záležitosť vyriešiť. Avšak vzhľadom na to, že sa stále odmietali stretnúť s FAU a iba zmenili agentúru dočasného zamestnávania, išlo o klamstvo.

Ďalšia akcia ZSP sa konala 7. septembra počas konferencie Sociálna Európa (Europa Społeczna), ktorú spoločne organizovala Strana Zelených, Nadácia a dva odborové zväzy. Prítomní dostali letáky ZSP a vyjadrovali záujem o spor a podporu požiadaviek. Boli tiež nepríjemne prekvapení dvojakou tvárou HBS, ktorá síce deklaruje podporu minimálnej mzdy (čo je 8,50 €), no vlastným zamestnancom vypláca menšiu sumu.

Bruselskú pobočku navštívili 5. septembra členovia holandskej oranizácie Vrije Bond a počas týždňa akcií poslali protestný e-mail aj SP (MAP Portugalsko) a ČSAF.

Víťazstvo v súdnom spore, no boj pokračuje

Pracovný súd v Berlíne 5. septembra rozhodol, že člen FAU, ktorý nadáciu žaloval, bol jej zamestnancom od roku 2011, pričom išlo o nelegálne zamestnávanie cez neregistrovanú pracovnú agentúru. Súd ďalej konštatoval, že došlo k porušeniu podmienok stanovených v kolektívnej zmluve. Člen FAU bol spätne uznaný ako zamestnanec HBS a môže požiadať o preplatenie rozdielu mzdy, keďže cez agentúru dostával nižšiu sumu.

Ďalší traja pracovníci na verdikt súdu ešte iba čakajú, no je veľmi pravdepodobné, že bude rovnaký.

HBS však naďalej odmietajú diskusiu s FAU, celú vec zľahčuje a zastávajú postoj, že zamestnávanie čo najlacnejších externých pracovníkov je v poriadku a v súlade s ich politikou zamestnávania. Spor teda pokračuje.

Dvojaká tvár HBS a Strany zelených – imidž spravodlivého zamestnávateľa verzus vykorisťovanie lacnej pracovnej sily

Nadácia je prepojená s nemeckou politickou stranou Bündnis 90/Die Grünen a podľa jej vlastných slov: „Našimi zdieľanými hodnotami sú ekológia a udržateľnosť, demokracia, ľudské práva, sebaurčenie a spravodlivosť.“ HBS síce navonok kritizujú sociálnu nespravodlivosť a ekonomickú izoláciu, no vlastných zamestnancov stavajú do veľmi neistej situácie a nespĺňajú ani nízke štandardy pracovných agentúr.

Po spustení kampane nadácia otvorene priznala existenciu konfiktu na pracovisku. Neinformovala však, že sa odmietla stretnúť s prepustenými zamestnancami a nereagovala ani na ich žiadosti, ani na listy od FAU. Namiesto dialógu zvolila postup, za ktorý by sa nemusel hanbiť ani zamestnávateľ, ktorý žiadne hodnoty spravodlivosti a demokracie nedeklaruje – zmenila pracovnú agentúru (nabrala nových zamestnancov, ktorí po skončení zmluvy stratia prácu) a tvrdí, že za zlé podmienky na pracovisku je zodpovedná výlučne pôvodná agentúra. Výmena agentúry znamenala, že dovtedajší pracovníci prišli o prácu (keďže nadácia agentúre vypovedala zmluvu). Rozhovory sa vedú len so zamestnaneckou radou a odborovým zväzom Verdi.

Nízke mzdy odôvodňujú HBS tým, že sú financovaní z daní, musia vyberať najlacnejšieho dodávateľa, a teda nie sú schopná spolupracovať s firmou, ktorá by platila minimálnu mzdu. To však vôbec nevysvetľuje, prečo nezamestnávajú pracovníkov priamo, hoci aj na polovičný úväzok. Podľa FAU je to možné, no HBS sa tým nechcú zaoberať.

HBS tvrdia, že sú nezávislí od Strany zelených, hoci existujú vďaka nej a ich hlavnou úlohou je podporovať práve túto politickú stranu. Vedenie navyše vyhlásilo, že anarchosyndikalisti z FAU a ZSP využívajú konflikt na politické účely, aby poškodili volebnú kampaň Strany zelených v Nemecku a podporili inú ľavicovú politickú stranu Die Linke. Samozrejme, je to nezmysel – anarchosyndikalisti otvorene vystupujú proti zastupiteľskej demokracii a nezaujímajú sa, ktorá politická strana vyhrá voľby. Ak Stranu zelených a HBS tak trápi, že konanie HBS môže mať vplyv na výsledky volieb, mali by sa konečne dohodnúť so zamestnancami a zabezpečiť normálne pracovné podmienky.


Hoci rozsudok súdu dal v tomto prípade za pravdu členovi FAU, viesť spor výlučne súdnou cestou nestačí, čo dobre chápu aj FAU. Súdne rozhodnutie zlepšuje vyhliadky ďalších pracovníkov, ktorí na rozsudok v prípade svojich žalôb ešte čakajú, je očividné, že HBS plánujú aj naďalej outsourcovať svojich zamestnancov (keďže podpísali zmluvu s novou agentúrou). FAU bude pokračovať v priamych akciách za zlepšenie pracovných podmienok pracovníkov HBS aj v budúcnosti. O prípadnom zapojení sa do nich budeme informovať.

Language:  Section:  Content type: 

Víťazstvo Mosteckej solidárnej siete (MSS) v spore o nevyplatené provízie s firmou Zepter

Vie, 28/03/2014 - 23:34

S radosťou informujeme, že spor s firmou Zepter International s.r.o. v Českej republike, do ktorého sa Priama akcia aktívne zapojila, sa skončil víťazstvom pre Mosteckú solidárnu sieť (MSS). V máji 2013 kontaktovala MSS Žaneta G., mandatárka firmy Zepter, po tom, ako jej lokálny manažér Jiří Ozaňák nevyplatil provízie, na ktoré mala nárok. Podvodným spôsobom ich nechal previesť na účet svojej príbuznej Karolíny Ozaňákovej. Vedenie firmy potom niekoľko mesiacov odmietalo problém riešiť a spochybňovalo jeho existenciu. Až po sérii priamych akcií boli Žanete provízie vyplatené. Nasleduje opis celého sporu od začiatku až po víťazný koniec, doplnený úvahami o jeho význame do budúcnosti.

První kontakt, definování cíle a předání dopisu

Na samotném začátku aktivit MSS bylo vylepení plakátů v ulicích Mostu. Na plakátech MSS stručným způsobem nabízela pomoc lidem, kteří mají problém se šéfem nebo pronajímatelem bytu. Jeden z plakátů na ulici zaujal Žanetu, která nás následně telefonicky kontaktovala a domluvila si schůzku.

Na první schůzce jsme Žanetu požádali, aby nám detailně vysvětlila souvislosti jejího problému. Po zjištění podstatných skutečností se naše skupina rozhodla Žanetu G. podpořit v boji za získání peněz, které si jako mandatářka vydělala prací pro firmu Zepter.
Prvním krokem bylo společně s Žanetou definovat hlavní cíl – vyplacení dlužných provizí a to co nejdříve. Dopis s tímto požadavkem a ultimátem sedmi dnů na vyplacení pak předala v našem doprovodu manažerovi, který jí okradl. Ve tváři Ozaňáka bylo jasně vidět, že ho přítomnost našeho kolektivu nepříjemně zaskočila. Zatímco v práci na Žanetu, podle jejích slov, často křičel a ponižoval ji, tak tentokrát jen mlčky četl obsah kolektivně předaného dopisu.

Následně byl text odeslán také vedení firmy. Ozaňák na dopis sice nereagoval, ale z vedení firmy na e-mail odepsala regionální ředitelka Marcela Dolanová. Tvrdila, že postoupila celou situaci k řešení kompetentní osobě. V naší odpovědi jsme zdůraznili, že vzhledem k závažnosti celé situace považujeme za nepřijatelné, aby se vyplacení provizí dále zdržovalo. Přesto nenásledovalo vyplacení provizí, ale několikadenní mlčení ze strany Zepteru.

Protestní e-maily

Zatímco Zepter mlčel, MSS realizovala a plánovala další kroky. Na webu byla 19. 6. 2013 zveřejněna výzva k odesílání protestních e-mailů adresovaných vedení Zepteru. Výzva byla zveřejněna jak v českém, tak v anglickém jazyce a vyslyšelo jí mnoho lidí. E-maily byly odeslány nejen z Česka, ale také z Německa, Slovenska, Španělska, USA, Portugalska, Polska, Norska, Kanady, Velké Británie a Itálie. Později byla stejná výzva zveřejněna i ve francouzském a německém jazyce a vyslyšelo jí mnoho dalších lidí.

Zároveň se výzva s informacemi o sporu objevila na stránkách našich zahraničních přátel a jejich organizací. Bylo to například na webu Priamej akcie (PA-MAP Slovensko), serveru, dále na webu Confédération Nationale du Travail (CNT-F) nebo Die Freie Arbeiterinnen und Arbeiter-Union (FAU-MAP Německo).

Samozřejmě si neděláme žádné iluze o tom, že by samotné protestní e-maily mohly být velkým nátlakem na firmu. Přesto jde v kontextu celkového boje o významný krok. Bezpochyby byly nezanedbatelným signálem, že Žanetin boj je připraveno podpořit mnoho dalších lidí.

Zaslat protestní e-mail bylo jednoduché a chtěli bychom poděkovat všem, kteří tak učinili. Velký počet e-mailů byl pro nás důležitý také v tom, že nás ještě více motivoval pokračovat v organizaci plánovaných přímých akcí. Potěšily nás také nabídky na uskutečnění protestů před pobočkami Zepteru v zahraničí, ke kterým mělo dojít v případě, že by firma nadále odmítala splnit naše cíle.

Publikovaní informací a výzva k solidaritě firmu znepokojily (po uskutečnění prvních přímých akcí muselo být jasné, že se Zepter ocitne v nepříjemné situaci nejen v České republice) a vedení se rozhodlo reagovat. Zvolilo si formu nanejvýš nešťastnou.

Reakce právníka

Dne 21. 6. 2013 nám právník Zepteru poslal e-mail, ve kterém označil naše tvrzení za nepravdivá a účelová. Nejenže zpochybňoval, že by Žanetě nebyly vyplaceny provize, na které má nárok. Tvrdil také, že na její žádost byly provize vyplaceny na jiný účet než v předchozích měsících. Firma se evidentně vůbec nehodlala zabývat Žanetiným prohlášením, že žádnou žádost nepodala. Ani podezřením, že onu žádost podvodným způsobem vytvořil Jiří Ozaňák, aby mohl peníze nechat převést na účet své příbuzné Karolíny Ozaňákové.

Z celého dopisu právníka, spíše než snaha řešit nastalý problém, byla cítit snaha zamaskovat jeho existenci a prostřednictvím výhrůžek nás odradit od dalších kroků. Pokud si vedení Zepteru myslelo, že vyhrožováním soudním sporem nás odradí, tak se velmi mýlilo. Dopis právníka nás naopak utvrdil v přesvědčení, že další nátlak z naší strany musí následovat již brzy a musí mít podobu přímých akcí.

Protest v Mostě

Naše rozhodnutí realizovat přímé akce místo pouštění se do soudního sporu mělo jasné důvody. Spoléháním se na soudy bychom o procesu, taktikách a výsledku našeho boje nechali rozhodovat druhé (soudce, právníky…) a ztratili bychom tak nad vlastním bojem kontrolu. Oproti tomu přímé akce nám umožňují být přímými aktéry a společně rozhodovat o každém kroku, který má vést k naplnění cíle. Místo principu zastupitelské moci je tak uplatněna přímá aktivita vycházející z organizační iniciativy kolektivu. Naše volba proto byla jasná: kolektivně tlačit na citlivé místo firmy – tedy na místo, kde vzniká její zisk. V případě Zepteru to jsou pobočky, ve kterých dochází k přímému kontaktu se zákazníky.

Jednoduchými kroky se nám podařilo zjistit, kdy bude v mostecké pobočce probíhat prezentace firemních produktů. Na tento termín (9. 7. 2013) jsme zmobilizovali část naší skupiny a sešli jsme se před vchodem pobočky. S pikety a letáky v rukou jsme chtěli vyjádřit protest a současně tak informovat o praktikách firmy. Na místě byl vedle dvou žen z Zepteru, také manažer Jan Liška. Všechny tři osoby náš protest nemile zaskočil a rozpoutala se dost emocionální „debata“.

Jan Liška během svého projevu reprodukoval stejné nepravdivé stanovisko jako předtím právník. I přes nesouhlasná vyjádření Žanety trval na tom, že sama zažádala o změnu čísla účtu, kam byly provize odeslány. Jako nadřízený Žanety i Ozaňáka měl přitom možnost si skutečnosti ověřit a podvod Ozaňáka odhalit. Místo toho opakovaně tvrdil, že žádost Žanety byla výsledkem její dohody s Ozaňákem. Po opakované výzvě k předložení této žádosti nás Liška odkázal na jiné firemní orgány, které mají mít kompetence k předložení takového dokumentu. Řekl, že na e-mail MSS dodá alespoň informace, které dokládají, že Zepter Žanetě vyplatil vše, na co měla nárok. To však neudělal!

Žaneta tedy odeslala na firemní kontakty žádost o zaslání kopie její údajné žádosti o změnu čísla účtu, na který mají být provize připisovány. Ani tentokrát však nic takového předloženo nebylo. Reakcí Zepteru bylo mlčení.

Přímé akce v Praze

Jelikož mostecký protest nevedl k vyplacení provizí na Žanetin účet, následovala 6. 8. 2013 další akce. Tentokrát však nikoliv v Mostě, ale na rušné ulici v centru Prahy, kde má Zepter svůj obchod. Před zahájením protestu dva lidé z naší skupiny vstoupili do prodejny a informovali prodavačku o protestu před vchodem. Zároveň zdůraznili, že akce není namířená proti ní ani proti mandatářkám či mandatářům, ale proti (ne)jednání vedení firmy, které umožnilo podvodné vyplacení provizí jiné osobě než Žanetě, která na ně měla nárok.

Zatímco protest vzbudil u přítomných osob z Zepteru rozruch, velká část kolemjdoucích reagovala velmi pozitivně. Několik lidí se dokonce rozhodlo s námi setrvat na místě a aktivně se zapojit. Rozdávání informačních letáků a projev zesílený megafonem evidentně osoby z Zepteru znepokojoval.
Po chvíli nás oslovil Petr Uhlík z Zepteru a nabídl nám možnost setkat se s zástupci firmy u jednoho stolu. Do té doby se Zepter přímému kontaktu s námi vyhýbal. Návrh jsme proto považovali za první ústupek firmy. Nicméně bylo nutné se poradit s celou skupinou o tom, jak k návrhu přistoupit. Souběžně s interní diskuzí na toto téma i nadále probíhaly další protesty, aby tlak na firmu neochabl. Další protest proběhl k nelibosti Zepteru hned druhý den na stejném místě.

Přímé akce v Brně a Bratislavě

Ve čtvrtek 8. 8. 2013 odpoledne proběhla akce před brněnskou pobočkou Zepteru. Ta se sice nenachází na rušné ulici, ale přesto se nám podařilo oslovit mnoho lidí, kteří ochotně naslouchali a často otevřeně vyjádřili podporu našim snahám. Náš protest evidentně přítomné osoby z Zepteru nemile zaskočil. Věděli dokonce i o protestu, který se ve stejný den odehrál v Bratislavě.

Tuto akci v Bratislavě organizovala místní skupina organizace Priama akcia (PA). Protest před business centrem, kde pobočka Zepteru sídlí, neunikl pozornosti množství kolemjdoucích, přičemž i zde někteří vyjádřili podpůrné stanovisko k akci.

Vítězství – firma přiznává pochybení a vyplácí Žanetě provize

Následující den dopoledne se opakovala přímá akce v Brně a jak se brzy ukázalo, další již nebylo potřeba realizovat. Během akce se s námi totiž telefonicky spojil generální ředitel Zepteru Michal Jílek. Nejprve apeloval, ať ukončíme protesty a co nejdříve si domluvíme osobní schůzku se zástupci firmy. Když bylo jasné, že reálně hrozí pokračování protestů, tak Jílek učinil významný ústupek. Konečně přiznal, že Jiří Ozaňák nechal podvodným způsobem převést provize Žanety G. na účet Karolíny Ozaňákové. Následovala omluva a slib, že ještě tento den budou firmou Zepter na Žanetin účet převedeny provize v hodnotě 6 782 Kč. Generální ředitel Zepteru slib dodržel. Bylo zřejmé, že tento spor skončí naším vítězstvím.

Několik dnů po vyplacení provizí ještě v Mostě následovalo setkání tří osob z MSS s generálním ředitelem Zepteru Michalem Jílkem a manažerem Janem Liškou, během kterého jsme si vyjasnili rozdíl mezi požadovanou a vyplacenou výší provizí. Rozdíl vznikl z důvodu, že Jiří Ozaňák poskytl Žanetě lživé a zavádějící informace o systému provizí. Ozaňák jako Žanetin nadřízený měl povinnost poskytnout Žanetě potřebné informace, což neudělal a následkem toho byly Žanetiny propočty chybné.
Pochybení v propočtech částky však nic nemění na faktu, že manažer Zepteru podvodným způsobem připravil Žanetu o provize a vedení firmy se tím nehodlalo zabývat a naopak opakovaně tvrdilo, že mandatářce byly vyplaceny všechny provize, na které měla nárok. Je evidentní, že vedení firmy přiznalo existenci problému a zjednalo nápravu jen díky naším nátlakovým akcím. Není pochyb, že bez nich by Žaneta nezískala to, na co měla nárok. Podvodné jednání Ozaňáka by tedy nadále bylo skrýváno a vedení firmy by se dále tvářilo, že je vše v pořádku.

Vedení Zepteru možná nyní bude mít tendenci přehodit veškerou zodpovědnost na Jiřího Ozaňáka a umýt si tak své ruce. Nicméně je nepopiratelné, že nešlo o selhání jen jednoho jedince, ale i mnoha dalších osob napříč strukturou firmy Zepter. Chybou bylo prvně to, že vnitřní firemní politika vůbec umožnila uskutečnění Ozaňákova podvodu. Navíc pasivita firmy a neochota problém řešit vedly k tomu, že spor trval několik měsíců. Mohl přitom být snadnými kroky vyřešen již krátce poté, co Ozaňák podvod provedl.

Když malá skupina dělá velké věci

Na podvod Ozaňáka jsme v průběhu sporu upozorňovali mnohokrát, ale teprve až poté, co jsme ohrozili zisky a firemní image Zepteru, se tím začalo vedení firmy zabývat a zjednalo nápravu. Ukázalo se, že pokud se akce zaměřují na citlivá místa, pak i malá skupina odhodlaných lidí dokáže dostat na lopatky takového obra, jako je nadnárodní korporace Zepter. Naše praxe potvrdila, že k vítězství není nutně potřeba velmi početná organizace, ale především velká dávka odhodlání, sebevědomí a strategie nátlakových přímých akcí.

Kontext boje

Praktiky jako je nevyplácení mezd jsou důsledkem kapitalistických vztahů a nejsou ničím vyjímečným. Pro nás to znamená, že pokud se neorganizujeme, je pro šéfy snadnější nás okrádat, ponižovat a vykořisťovat. Ve sporu s firmou Zepter jsme ukázali pozitivní příklad, že je možné se bránit a dosáhnout svého, když konáme kolektivně.

Nabyli jsme zkušenosti, díky kterým budeme na budoucí spory připraveni ještě lépe. Praktická zkušenost je totiž vždy pevnějším stavebním základem, než pouhé teoretické teze nastudované z publikací. V tomto případě navíc jde o zkušenosti získané prostřednictvím aktivit, které lze jednoduše zopakovat téměř kdekoliv v Česku i jinde ve světě. Víme nyní, že námi zvolená strategie funguje a to i v malém počtu zúčastněných osob. Víme také, že není finančně a organizačně náročná. Není tedy důvod proč naše zkušenosti nevyužít jako spojnici k dalším a možná i mnohem významnějším vítězstvím.

Sebevědomí a odhodlání

Vedle nabytých zkušeností je nezanedbatelný také motivační efekt, který se projevil v průběhu boje a po jeho skončení ještě více zmohutněl. Spor s vítězným koncem se jednoduše stává hybnou silou, která nás žene kupředu a díky které roste naše odhodlání pouštět se do dalších sporů. Pochopitelně to souvisí se sebevědomím, které díky vítězství sílí. Úspěch zkrátka odbourává pocity bezmoci a místo toho stimuluje vědomí, že organizovat se má svůj pozitivní význam, který můžeme společně podpořit.

Otázka sebevědomí je podle nás velmi důležitá. Již před vznikem MSS se ozývaly nesebevědomé hlasy našich přátel, které tvrdily, že organizovat efektivní solidární síť v Mostě je odsouzené k nezdaru. „Nejsme přeci v zemi se zakořeněnou kulturou vzdoru“, dodávaly tyto hlasy. Pokud bychom tyto hlasy poslechli, pak by naše „aktivita“ spočívala jen v pasivním čekání na lepší budoucnost, která by nikdy nepřišla. Sebevědomě jsme však šli do boje, ten jsme vyhráli a naše sebevědomí tím ještě více narostlo, stejně jako odhodlání pouštět se v budoucnu do větších sporů.

Vzájemná pomoc a spolupráce

Spor MSS s firmou Zepter v praxi potvrdil, že řešit problémy kolektivně znamená řešit je efektivně, zatímco řešit je individuálně znamená být v nevýhodné a zranitelné pozici, což původci problémů vždy rádi využijí ve svůj prospěch. Dokud Žaneta jednala individuálně, vedení firmy necítilo tlak, který by ho dotlačil k jednání v Žanetin prospěch. Tento tlak získal reálnou podobu až poté, co Žaneta začala jednat coby součást kolektivu Mostecké solidární sítě.

Přivítáme, pokud nás (podobně jako Žaneta) kontaktujete v případě, že máte vy nebo někdo z vašeho okolí problém se svým šéfem a hodláte ho řešit. Naše skupina ráda poskytne své organizační schopnosti nebo zprostředkuje kontakty na další skupiny v Česku či v zahraničí. Kontaktovat MSS můžete na tel: + 420 605 929 623 nebo e-mailu: most-solidarita(zavináč)

Lidem z Prahy doporučujeme kontaktovat zdejší solidární síť na e-mailu solispraha(zavináč) Bližší informace o této skupině najdete na tomto linku.

Pro slovenské zájemce o spolupráci doporučujeme kontaktovat organizaci Priama akcia (PA), která aktivně spolupracovala s MSS v rámci sporu s firmou Zepter. Priama akcia se soustřeďuje na řešení problémů na pracovišti i v bydlišti a na pořádání solidárních akcí za práva a požadavky pracujících u nás i v zahraničí. Od roku 2000 je sekcí Mezinárodní asociace pracujících (MAP), která v současné době sdružuje svazy a skupiny pracujících ze 16 zemí světa. Na webové stránce informuje o zkušenostech z bojů a o možnostech zapojení se do konkrétních aktivit.

Language:  Content type: 

March 21 - Call for Action, Portinox Conflict

Mar, 18/03/2014 - 23:24

The CNT Granada has an open conflict with Portinox company, belonging to the Teka Group, is still ongoing and there 10 workers demanding the reinstatement of the 13 comrades dismissed by the company. One of them is the CNT union delegate and the other 9 workers (belonging to another union) are going through the courts to demand reinstatement.

Portinox is part of the Teka Group. The IWA calls for actions on March 21 at Teka offices and the sending of protest faxes and emails. Teka Industrial SA has got factories in Germany, Spain, Portugal (Aveiro), Italy, Norway, Hungary, Mexico, China, Venezuela, Turkey and Indonesia, amongst other countries.

Emails and faxes demanding the reinstatement of dismissed workers can be send to the following addresses:

Tel.: 958406000
Fax: 958426132

Below is a list of some offices:

Dr.-Wilhelm-Roelen-Straße 406
47179 Duisburg

Am Urnenfeld 31
35369 Giessen
Tel. 0049 641 560856
Fax. 0049 641 560824

Teka Küchentechnik GmbH
Sechsheldener Straße 122
35708 Haiger - Germany
Tel. +49 2771 395 116/137
Fax. +49 2771 395 399

Teka Portugal, S.A.
Zona Industrial da Mota
3834-909 Ílhavo
PortugalTeka Portuguesa-equipamentos De Cozinha Lda
Avenida Infante Dom Henrique Lt 1678
Lisboa 1950, Portugal

Unit 1 – Churwell Vale
Shaw Cross Business Park
Dewsbury WF12 7RD, UK
Tel. 0044 1274 652 553 / 0044 7753 797 447
Fax. 0044 1924 453775

Teka AS
Soleieveien 9
1825 Tomter

Intra Belysning AS
Strømsveien 325
1081 Oslo

Teka Products
177 Milton Park
Abingdon, Oxfordshire OX14 4SE, United Kingdom

Portinox México, S.A. De C.V.
Eje 124, No. 115-7
Zona Industrial
Eje 124, Industrial San Luis, 78395 San Luis Potosí, México
Tel. +52 (444) 804 2444
Tel. +52 (444) 804 2445

Teka Industrial, S.A., Predstavnytstvo
Bud. 5-B Vul.Zhylyanska
Kiev, Ukraine 01001

209 N Main Street #442Greenville, SC 29601
Tel. +1 864 232 7066
Fax. +1 864 467 9698

Teka Equipment Corporation
4104 Holland Blvd
Chesapeake, VA 23323

Güven Mah.
Çalışlar Sk 35/B
Akıncılar/Istanbul - Europe,

Language:  Section:  Content type: 

Amnesty for the Oil Workers of las Heras

Lun, 17/03/2014 - 19:51

FORA is calling for an international day of protest for the oil workers of Las Heras on March 24.

The Regional Workers´ Federation of Argentina is committed to the cause of the workers of Las Heras and we have been making different solidarity actions. We would like all the Sections of the IWA to mobilize and make protests at government offices of Argentina (Embassies, Consulates...) on March 24, (a day which in our country commemorates another year of the last military dictatorship), with the aim of freeing the oil workers of Las Heras.


2006: The oil workers, some of them outsourced, protest against a tax on their earnings, for entrance to the plant and to enter into the collective agreement of the Oil Workers Unions (which would mean a raise in salary). After 20 days of strike, in an act of provocation by the Governor of the province of Santa Cruz, the spokesperson of the workers was detained while speaking on the radio. During the actions in his defense, a police office, Jorge Sayago died.

2007-2008: A hunt follows, looked for the guilty party. People are arrested and tortured. Curfews and the militarization of the town by the Gendarmes. With the statements of those detained in their homes, beaten and pressured, “The Cause” arms itself: the uncle of Sayago, declares that those sitting on the bench, facing charges, are just scapegoats. One of the defense lawyers, Claudia Ferrero, admitted that “there is no concrete evidence), and those that were, were based by the Investigative Brigade of Santa Cruz on torture, terrorizing the whole population and getting false testimony through threats and persecutions.

2009: Militarization and persecution continues in the town of Las Heras. The workers have already been detained for 3 years, in conditions of physical and psychological torture.

2013: The request for life imprisonment of 6 of the accused and 18 years for the rest. The Prosecutor Candia, admits the torture and the illegal mistreatment. At the same time he declares “PUTTING A BAG OVER THE WITNESSES HEAD AND SLAPPING HIM IS NOT THE SAME AS TELLING HIM WHAT TO SAY”. The court turns a deaf ear to the information about torture and leaves the defendants to “reflect and reconsider”.

December 2013: four oil workers are convicted for life, CORTEZ, ROSALES, PADILLA Y GONZALES and another 6 workers to 5 years in prison. This is one of the greatest attacks against workers who were fighting for their rights, almost without precedence in constitutional governments, with the goal of punishing the workers' struggle.

2013-2014: Various sectors of the workers' movement mobilize demanding the amnesty of the condemned oil workers of Las Heras. With every month, more and more solidarity actions take place. In turn, the national government orders the repression and breaking of all the pickets and demonstrations and there are many injured and arrested.

The workers of the Regional Workers' Federation of Argentina are committed to the cause of the workers of Las Heras, and because of this have been making different solidarity actions. We ask the IWA to make actions as well, not only to join forces for the amnesty of the oil workers, but because a conviction of this magnitude in Argentina is a dangerous precedent for workers' organization.


On Decemeber 12, 2013, the Santa Cruz Judiciary sentences four oil workers - Ramón Cortéz, José Rosales, Franco Padilla y Hugo González – to life imprisonment and another 6 to 5 years in prison for the alleged aggravated coercion, injury and murder of a police officer.

The only thing that was proven in the court was the torture which those sentenced suffered, in order to extort incriminating statements, acts which were justified by the Prosecutor which downplayed the torture.

In 2006, the oil workers of Las Heras demanded to be included in the union agreement in the oil sector which they worked in, not in the UOCRA, and thus to be included in a collective agreement with better pay scales and working conditions, demanding a raise in their non-taxable income.

After 20 days of the workers' mobilization, the Judiciary ordered the detention of various workers. The oil workers reacted by demonstrating on City Hall to demand their release and they were brutally repressed. In confusing circumstances, a police office, Jorge Sayago, died. 17 workers (and different neighbours) were arrested and accused of misdeeds and murder, with the Gendarmes installing a climate of terror in the population.

Criminalizing of the demands of the workers is nothing new.

They also prosecuted workers during a repression in the Borda Hospital – while the Macri functionaries were acquitted – and the continue to persecute the workers in struggle like the delegates from the Emfer, Lear and Kraft companies, in the northern zone of Greater Buenos Aires, which is militarized with the gendarmes. A worker of the line 60 was sentenced to 7 months in prison only for demanding his reinstatement. We also demand his release.

The Argentine Regional Workers' Federation (FORA-AIT) expresses is strongest condemnation for the sentences received by those who fight injustice, which the oil companies and the Argentine state want to bury alive. Our workers' federation extends its most profound solidarity with the oil workers of Las Heras and encourage more workers to join the campaign for their freedom.

So that solidarity is not only a written word and ideas are not lost behind bars, workers should go on the streets with all our strength in order that the condemned comrades be returned to their homes.

Language:  Section:  Content type: 

¡ Absolución a Los Petroleros de las Heras !

Lun, 17/03/2014 - 19:34

La FORA convoca una jornada internacional de protesta por los petroleros de las Heras el 24 de marzo.

Desde la Federación Obrera Regional Argentina estamos comprometidos con la causa de los trabajadores de Las Heras, y venimos realizando diferentes acciones en solidaridad.. Queremos convocar a todas las Secciones de la AIT a movilizarse y realizar acciones de protesta en las delegaciones argentinas del mundo el día 24 de Marzo, día que en nuestro país al conmemorarse otro año de la ultima dictadura militar se tomara como eje principal la libertad de los petroleros de Las Heras.


2006: Los trabajadores petroleros, algunos tercerizados, salen a protestar contra el impuesto a las ganancias, por el pase a planta y por entrar al convenio colectivo de trabajo del Sindicato de Petroleros (lo cual significaba un aumento en sus ingresos). Luego de 20 días de paro, en un acto de provocación del Gobernador de la provincia de Santa Cruz, el vocero de los trabajadores es detenido mientras le hablaba por radio a la población. Durante la poblada que sale en su defensa, muere el oficial de policía Jorge Sayago.

2007-2008: Se establece una cacería en busca del culpable. Se detiene y tortura, se establece el toque de queda y la militarización del pueblo a manos la Gendarmería.  Con las declaraciones de los detenidos, quienes son retenidos en sus domicilios, golpeados y presionados, se arma “la Causa”: El tío de Sayago, Víctor Álvarez, declara que quienes están sentados en el banquillo no son más que chivos expiatorios. Una de las abogadas defensoras, Claudia Ferrero, afirmó que “no hay ninguna prueba concreta, (las que hay) fueron armadas por la Brigada de Investigaciones de Santa Cruz en base a apremios y torturas, aterrorizando a toda la población en esa época y consiguiendo testimonios falsos a través de amenazas y persecuciones”.

2009: Continúa la militarización y persecución en el pueblo de Las Heras. Los trabajadores permanecen detenidos por 3 años, en condiciones de torturas físicas y psicológicas todos ellos.

2013: Se formaliza el pedido de cadena perpetua para seis de los procesados y 18 años para el resto. El Fiscal Candia, en una audiencia, reconoce la tortura y los apremios ilegales. Al mismo tiempo declara que “DARLE UN CACHETAZO O PONERLE UNA BOLSA EN LA CABEZA A UN TESTIGO NO IMPLICA DECIRLE LO QUÉ TIENE QUE DECIR”. El tribunal hace oídos sordos a las denuncias de torturas y deja detenido a los procesados para que “reflexionen y recapaciten”.

Diciembre de 2013: se dicta la condena a cuatro trabajadores petroleros, CORTEZ, ROSALES, PADILLA Y GONZALES a perpetua y a otros seis trabajadores a cinco años de prisión. Este es uno de los mayores ataques a trabajadores que luchan por sus derechos, casi sin precedentes en gobiernos constitucionales, con el firme objetivo de disciplinar la lucha del movimiento obrero.

2013-2014: Amplios sectores del movimiento obrero se movilizan exigiendo la absolución de los trabajadores petroleros de Las Heras condenados. Con el transcurrir de los meses se realizan cada vez más acciones en solidaridad. A su vez, el gobierno nacional ordena la represión y el desalojo de todos los piquetes y manifestaciones realizados por esta causa, con muchos heridos y detenidos.

Los trabajadores y trabajadoras que componemos la Federación Obrera Regional Argentina estamos comprometidos con la causa de los trabajadores de Las Heras, es por eso que venimos realizando diferentes acciones directas en solidaridad. Por esto solicitamos que la AIT haga propia esta lucha, no solo para sumar fuerzas en pos de la absolución de los petroleros, sino porque una condena de esta magnitud en Argentina sienta un precedente nefasto para la organización obrera.

El 12 de diciembre de 2013, el Poder Judicial de Santa Cruz condenó a cuatro trabajadores petroleros – Ramón Cortéz, José Rosales, Franco Padilla y Hugo González – a cadena perpetua y a otros seis, a cinco años de prisión, por supuesta coacción agravada, lesiones y el asesinato de
un oficial de policía.

Lo único que se demostró en el juicio son las torturas que sufrieron los condenados, con el propósito de sacarles una declaración que los encontrara culpables, actos que fueron justificados por el fiscal de la causa que minimizó las torturas.

En el 2006, los petroleros de Las Heras reclamaban por su encuadramiento sindical en la rama petrolera en la que efectivamente trabajan, y no en la UOCRA, y así incorporarse a otro convenio colectivo con mejores escalas salariales y condiciones de trabajo, reclamaban la suba del mínimo no imponible, monto a partir del cual los asalariados tributan impuesto a las ganancias.

Cuando la huelga y las movilizaciones llevaban 20 días, el Poder Judicial ordenó la detención de varios trabajadores. Los petroleros reaccionaron marchando sobre la alcaldía a exigir su liberación y fueron brutalmente reprimidos. En circunstancias por demás confusas, cayó muerto el policía Jorge Sayago. Fueron apresados 17 trabajadores (y varios vecinos) y acusados por desmanes y asesinato, instalando la gendarmería un clima de terror en la población.

Esto de criminalizar el reclamo de los trabajadores no es nuevo.

También procesaron a los detenidos durante la represión en el Hospital Borda – mientras los funcionarios de Macri fueron absueltos – y persiguen a los obreros que luchan como los delegados de las empresas Emfer, Lear y Kraft, en la zona norte del Gran Buenos Aires, que se encuentra militarizada con la gendarmería. Un trabajador de la línea 60 de colectivo fue condenado a 7 meses de prisión efectiva por el sólo hecho de reclamar su reincorporación. También exigimos su absolución.

La Federación Obrera Reginal Argentina (FORA-AIT) expresa su más enérgico repudio a la condena recibida, hacia quienes por darle pelea a la injusticia, están queriendo ser sepultados en vida por el poder de las petroleras y el Estado Argentino. Es por ello que desde esta federación de trabajadores extendemos nuestro más profundo sentimiento de solidaridad a los petroleros de Las Heras y alentamos a que más trabajadores se sumen a la campaña por la absolución.

Para que la solidaridad no solo sea palabra escrita y las ideas no se pierdan tras las rejas, los trabajadores debemos salir a la calle con todas nuestras fuerzas y devolver a los compañeros condenados a sus hogares.

Language:  Section:  Content type: 

Anarcho-syndicalist actions in 13 countries against Santander Bank, Isban and Panel Sistemas

Jue, 13/03/2014 - 11:58

The day of action called by the International Workers Association on March 6th finishes with dozens of protest actions in 13 different countries. CNT and IWA demand the reinstatement of the worker dismissed from Isban and Panel Sistemas because of denouncing the trafficking of staff.

IWA anarchist worker unions showed, once again, that working class solidarity has no borders.

Thousands of leaflets were distributed around the world, hundreds of posters and stickers were stuck, hundreds of protest faxes and e-mails were sent, dozens of branches of the Bank were visited, numerous pickets were organized, banners informing of the conflict were hung and other boycott actions were carried out.

Solidarity Federation (SolFed) did several actions in England in places like Brighton and Newcastle.

In Argentina, FORA (Federation Obrera Regional Argentina) organized a concentration in Neuquén Capital.

In Germany, FAU unions (Freie Arbeiterinnen und Arbeiter-Union) organized protest actions in Berlin, Cologne, Dresden, Erfurt, Jena...

AIT-Secção Portuguesa (IWA portuguese section) did pickets in Lisbon and Porto.

Polish ZSP (Zwiazek Syndykalistow Polski) picketed at the doors of Santander Bank central offices in Varsaw.

Confederação Operária Brasileira (COB) carried out picketing in Brasil in cities like Araxa.

In Uruguay, anarchists spread the conflict at the central branch of Santander Río in Montevideo.
In the United States of America, a protest took place at a branch of Santander Bank in downtown Philadelphia.

IWA sections in places where there are no offices of any of the companies involved in the conflict, sent their demands by fax and e-mail. That was the case of norwegian NSF (Norsk Syndikalistisk Forbund), russian KRAS and slovak PA (Priama Akcia).

Also in France, Clermont-Ferrand anarcho-syndicalists sent communications to Emilio Botín and Santander Bank, Isban and Panel Sistemas managers.

CNT unions also did numerous pickets in the Spanish state in places such as Albacete, Barcelona, Donostia, Gijón, Granada, Guadalajara, Madrid, Jerez, Ontinyent, Oviedo, Rivas, Sabadell, Sagunt, Salamanca, Santa Perpetua, Santander, Tarragona, Vigo...

At the end of this article, we keep on receiving news about actions in solidarity like the ones organized in Málaga on March 6th and Gijon on March 10th.


In August 2013, the CNT-AIT section in Isban publically denounced illegal trafficking of staff from Panel Sistemas to Isban, IT services company owned by the Santander group.

This provokes the concealed dismissal of the union delegate, precarious worker illegally outsourced, wich is trasferred from Isban to the "meat trader" company Panel Sistemas. There he suffers harrasment from the board until he is definitively fired on last March 3rd 2014.

Revolutionary unions federated in the International Workers Association, have responded to the attack, demanding the reinstatement in Isban-Banco Santander of the dismissed worker where the multinational has its headquarters. Conflict has been spread worlwide in 12 different languages.

Isban has a network of companies, "meat traders", that provide cheap and precarious labour force for Banco Santander. It has more than 10,000 workers illegally outsourced from other companies, who can be fired at any minute without cost since they are not considered the bank's own employees.

Panel Sistemas is one of dozens companies making profits of illegal outsurcing for big "clients" engaged on massive steady job destruction such as Isban.

Workers are afraid they would be fired at the slightest protest, which causes them to accept surreal working hours, overtime and obligatory transfers, working schedules on behalf of the company, employment categories and salaries below the work performed...

Hundreds of irregular dismissals in the Santander group have mainly hit the most unprotected workers, with complicity of the government and yellow unions. Meanwhile, Santander group's net profit has risen up to 4,370,000,000 euros in 2013, almost doubling that of 2012.

Emilio Botín, Rodrigo Rato, Alfredo Sáenz, Jose María Amusátegui, and other high rank executives in Banco Santander have been accused of crimes before and even found guilty in first instances. But there has never been justice, thanks to legal chicanery such as famous "doctrina Botín".

Some of their most known outrages include continued tax evasion, irregular purchasing of banks such as Banesto or Totta and the collapse and later bailout of Bankia, multi-million severance packages for managers, the case of the Swiss bank accounts of the Botín family, sale of junk mortgages and assets, evictions and real estate speculation, charging of abusive interest rates, shady dealing with universities, participation in arms companies or in financial management of the terrible penitenciary system. A long list of crimes unpunished to date.

We will not shut up or resign ourselves. While there is exploitation and inequality we will stand up, united peers without subsidies or leaders. Fighting for our dignity and emancipation. Towards Social Revolution.


Sección sindical en Isban y Panel Sistemas

Sindicato de Telecomunicaciones y Servicios Informáticos
CNT-AIT Madrid

More photos:

Language:  Section:  Content type: 

Acciones anarcosindicalistas en 13 países contra el Banco Santander, Isban y Panel Sistemas

Jue, 13/03/2014 - 11:28

La jornada de lucha convocada por la Asociación Internacional de Trabajadores el 6 de marzo se salda con decenas de acciones de protesta en 13 países diferentes. La CNT y la AIT exigen la readmisión del trabajador despedido en Isban por denunciar el tráfico de mano de obra.

Los anarcosindicatos de la AIT demostraban, una vez más, que la solidaridad de la clase trabajadora no tiene fronteras.

En todo el mundo se repartieron miles de octavillas, se pegaron cientos de carteles y pegatinas, se enviaron centenares de faxes e e-mails de protesta, se visitaron decenas de sucursales del banco, se realizaron numerosas concentraciones, se colgaron pancartas informando del conflicto y se llevaron a cabo otras acciones de boicot.

La Solidarity Federation (SolFed) realizaba varias acciones en Inglaterra en sitios como Brighton y Newcastle.

En Argentina, la FORA (Federacion Obrera Regional Argentina) realizaba una concentración en Neuquén Capital.

En Alemania, sindicatos de la FAU (Freie Arbeiterinnen und Arbeiter-Union) organizaban acciones de protesta en Berlín, Colonia, Dresden, Erfurt, Jena...

La AIT-Secção Portuguesa llevaba a cabo concentraciones de protesta en Lisboa y Oporto.

La ZSP polaca (Zwiazek Syndykalistów Polski) se concentraba a las puertas del banco Santander del centro de Varsovia.

La Confederação Operária Brasileira (COB) llevaba a cabo piquetes en ciudades como Araxá.

En Uruguay, anarquistas informaban del conflicto en la sucursal central de Santander Río en Montevideo.

En los Estados Unidos de América, solidarias organizaban una protesta en una céntrica sucursal de Banco Santander en Philadelphia.

Las secciones de la AIT radicadas en lugares donde no hay oficinas de ninguna de las empresas implicadas en el conflicto, enviaban sus exigencias por fax e e-mail. Es el caso de la la NSF noruega (Norsk Syndikalistisk Forbund), la KRAS rusa y la PA eslovaca (Priama Akcia).

También en Francia, anarcosindicalistas de Clermont-Ferrand enviaban comunicaciones a Emilio Botín y las directivas del Banco Santander, Isban y Panel Sistemas.

Los sindicatos federados en la CNT organizaban también numerosas concentraciones en el estado español. Destacaban las acciones de lugares como Albacete, Barcelona, Donostia, Gijón, Granada, Guadalajara, Jerez, Madrid, Ontinyent, Oviedo, Rivas, Sabadell, Sagunt, Salamanca, Santa Perpetua, Santander, Tarragona, Vigo...

Al cierre de este artículo siguen llegando noticias de acciones en solidaridad como las concentraciones organizadas en Málaga el pasado 6 de marzo y en Gijón el 10 de marzo.


En agosto de 2013, la sección sindical de la CNT-AIT en Isban denuncia públicamente el tráfico ilegal de mano de obra entre Panel Sistemas e Isban, empresa de servicios informáticos del grupo Santander.

Esto provoca el despido encubierto del delegado de la sección, trabajador precario en situación irregular, que es enviado por Isban a la empresa "cárnica" Panel Sistemas. Allí sufre el acoso de la directiva hasta su despido definitivo el pasado 3 de marzo de 2014.

Sindicatos revolucionarios federados en la Asociación Internacional de los Trabajadores, responden al ataque exigiendo la readmisión del despedido en Isban-Banco Santander allá donde la multinacional mantiene sus sedes. El conflicto es difundido por todo el planeta en 12 idiomas diferentes.

Isban dirige un entramado de empresas "cárnicas", que proporcionan mano de obra barata y precaria al banco Santander. Cuenta con más de 10.000 trabajadoras cedidas ilegalmente por otras empresas, que en cualquier momento pueden ser despedidas sin coste alguno para el banco, ya que no son reconocidas como personal propio.

Panel Sistemas es una de las decenas de empresas que se lucran con la cesión ilegal de trabajadoras a potentes "clientes" como Isban, mientras destruyen empleo estable de forma masiva.

Las trabajadoras temen quedarse en la calle a la mínima protesta, lo que facilita la aceptación de jornadas de trabajo surrealistas, horas extra y desplazamientos obligatorios, calendario laboral a medida de la empresa, categorías y sueldos por debajo de las funciones desempeñadas...

Cientos de despidos irregulares en el grupo Santander se han cebado con las más desprotegidas, contando con la complicidad de gobierno y sindicatos amarillos. Mientras tanto, el beneficio neto del grupo ha ascendido a 4.370 millones de euros en 2013, casi el doble que en 2012.

Emilio Botín, Rodrigo Rato, Alfredo Sáenz, Jose María Amusátegui, y otros altos cargos del banco Santander ya han sido anteriormente denunciados, y en ocasiones condenados. Pero nunca se ha hecho justicia gracias a chanchullos jurídicos como la famosa "doctrina Botín".

Algunas de sus más célebres tropelías son la continua evasión de impuestos, la compra irregular de bancos como Banesto o Totta, el hundimiento y posterior rescate de Bankia, las indemnizaciones millonarias a cargos directivos, el caso de las cuentas suizas de la familia Botín, la venta de hipotecas y valores basura, los desahucios y la especulación inmobiliaria, el cobro de intereses abusivos, los negocios turbios con universidades, la participación en empresas de armamento o la gestión financiera del terrible sistema penitenciario español. Una larga lista de crímenes impunes hasta la fecha.

Nosotras no vamos a callarnos ni a resignarnos. Mientras exista explotación y desigualdad vamos a dar la cara, unidas entre iguales y sin subvenciones ni dirigentes de ningún tipo. En lucha por nuestra dignidad y emancipación. Hacia la Revolución Social.


Sección sindical en Isban y Panel Sistemas

Sindicato de Telecomunicaciones y Servicios Informáticos
CNT-AIT Madrid

Más fotografias:

Language:  Section:  Content type: 

Auto-organização e luta é uma arma poderosa para as Mulheres

Dom, 09/03/2014 - 16:39

Por ocasião do 8 de março, comemoramos a tradição de mulheres que se organizaram em luta por melhores condições de trabalho, dignidade - e não só. Os objetivos das organizações anarco-sindicalistas incluirem não apenas a luta da classe trabalhadora para acabar com a exploração no local de trabalho e na sociedade, no campo das relações de trabalho - queremos acabar com a exploração , a hierarquia , a alienação e asrelações sociais verticais em geral! E isso significa um fim a todas as relações sociais que são desfavoráveis para as mulheres ou outras pessoas. Precisamos colocar um fim a todas as formas de sexismo, os mecanismos sociais e estatais que discriminam ou colocam as mulheres em uma posição subordinada de qualquer tipo.

Em alguns países onde a nossa Internacional está ativa, as mulheres estão vindo sob crescente ataque por parte do Estado e de direita e da ideologia conservadora. Muitos dos nossos camaradas hoje estão lutando tanto para manter a liberdade de escolha reprodutiva. Mas isso está longe de ser a única questão que nos preocupa. Em todo o mundo, o predomínio do trabalho feminino em empregos de baixa remuneração é uma tendência geral, com muitas mulheres em situações extremamente precárias. Saudamos as mulheres que estão se organizando para construir um futuro melhor e para lutar contra a discriminação e exploração econômica.

Ressaltamos que não acreditamos na organização vertical: nossas organizações são de baixo, sem patrões e burocratas. Para as mulheres, a organização horizontal oferece mais chances para a participação ativa do que o mundo da burocracia sindical, colocando algumas mulheres no topo não é uma resposta já que a alienação não é resolvido por tomar o poder sobre os outros, mas por esmagamento de energia e construção de uma nova relação social.

No entanto, também reconhecemos que ainda há um desequilíbrio entre os sexos na maioria das organizações de luta e em grande parte do movimento sindical. Este desequilíbrio, cultivada pelas normas de muitas sociedades, afeta-nos também .

Neste dia, enviamos saudações a todas as nossas companheiras na IWA, para as muitas mulheres que participam ativamente em local de trabalho e outras lutas sociais, que colocaram em um monte de trabalho em seus sindicatos e que estão fazendo uma contribuição importante para o movimento! Que haja muitos mais de nós no futuro, para difundir essa luta em todo o mundo e poder haver novos avanços para nós contra o patriarcado e capital!

Também enviamos saudações a outras mulheres companheiras dos movimentos sociais anarquistas e libertários, que, junto com a gente, estão lutando por um mundo novo, livre de sexismo, a exploração e a desigualdade de todas as formas !

Secretaria da IWA
8 de Março de 2014

Language:  Content type: 

Self-organization and Struggle is a Powerful Weapon for Women

Sáb, 08/03/2014 - 16:23

On the occasion of March 8, we commemorate the tradition of women who organized in struggle for better working conditions, dignity - and not only. The aims of anarchosyndicalist organizations include not only the struggle of the working class to end exploitation in the workplace and in society in the field of labor relations - we wish to end exploitation, hierarchy, alienation and vertical social relations in general! And this means an end to any social relations that are disfavourable to women or others. We need to put an end to all forms of sexism, social and state mechanisms which discriminate against or put women in a subordinate position of any type.

In some countries where our International is active, women are coming under increased attack by the state and right-wing and conservative ideology. Many of our comrades today are fighting either to maintain freedom of reproductive choice to do win this. But this is far from the only issue which concerns us. Around the globe, the predominance of female labor in low-paying jobs is a general tendency, with many women in extremely precarious situations. We salute the women who are organizing to build a better future and to fight against their economic discrimination and exploitation.

We point out that we do not believe in vertical organization: our organizations are from below, without bosses and bureaucrats. For women, the horizontal organization offers more chances for active participation than the world of union bureaucracy; putting a few women at the top is not an answer since alienation is not solved by taking power over others, but by smashing power and building a new social relation.

However, we also recognize that there is still a gender imbalance in most fighting organizations and in much of the labor movement. This imbalance, cultivated by the norms of many societies, effects us also.

On this day, we send greetings to all of our women comrades in the IWA, to the many women who participate actively in workplace and other social struggles, who put in a lot of work in their unions and who are making an important contribution to the movement! May there be many more of us in the future, to spread this struggle throughout the globe and may there be new advances for us against the patriarchy and capital!

We also send greetings to other women comrades from the anarchist and libertarian social movements, who, along with us, are fighting for a new world, free of sexism, exploitation and inequality of all forms!

IWA Secretariat
March 8, 2014

Language:  Content type: 

La auto-organización y la lucha son armas poderosas para las mujeres

Sáb, 08/03/2014 - 16:14

Con ocasión del 8 de marzo, conmemoramos la tradición de mujeres que se organizaron para luchar por mejores condiciones laborales, dignidad -y no solamente esto. Las aspiraciones de las organizaciones anarcosindicalistas incluyen no solamente la lucha de la clase trabajadora para acabar con la explotación en los centros de trabajo y en la sociedad en el campo de las relaciones laborales -queremos terminar con la explotación, la jerarquía, la alienación y las relaciones sociales verticales en general. Y esto significa poner fin a todo tipo de relaciones sociales que sean desfavorables para las mujeres o para cualesquiera otros. Necesitamos acabar con todas las formas de sexismo, mecanismos sociales y estatales que discriminan o ponen a la mujer en cualquier tipo de posición subordinada.

En algunos países en los que nuestra Internacional está presente, las mujeres están viéndose bajo un creciente ataque por parte del estado y de las ideologías de derechas y conservadoras. Muchas de nuestras compañeras están luchando hoy día para mantener la libertad de su elección reproductiva, para ganarla. Pero éste no es, ni de lejos, el único tema que nos preocupa. Por todo el globo, la predominancia del trabajo femenino en empleos mal pagados es la tendencia general, con muchas mujeres en situaciones extremadamente precarias. Saludamos a las mujeres que están organizándose para construir un futuro mejor y para luchar contra su discriminación y explotación económica.

Señalamos que no creemos en la organización vertical: nuestras organizaciones surgen de la base, sin jefes ni burócratas. Para las mujeres, la organización horizontal ofrece más más opciones de participación activa que el mundo de la burocracia sindical; poner unas cuantas mujeres en la cima no es la respuesta ya que la alienación no se resuelve asumiendo poder por encima de otros, sino aplastando el poder y construyendo una nueva relación social.

No obstante, también reconocemos que aún hay un desequilibrio de género en la mayoría de las organizaciones de lucha y en buena parte del movimiento obrero. Este desequilibrio, cultivado por las normas de muchas sociedades, también nos afecta.

¡En este día, enviamos salutaciones a todas las compañeras mujeres de la AIT, a las muchas mujeres que participan activamente en las luchas en centros de trabajo y otras luchas sociales, que dedican un montón de trabajo a sus sindicatos y que están realizando una muy importante contribución al movimiento!. ¡Que haya muchas más de nosotras en el futuro, para diseminar esta lucha por todo el planeta y que haya nuevos adelantos para nosotras contra el patriarcado y el capital!.

¡También enviamos salutaciones a otras compañeras mujeres de los movimientos anarquistas y libertarios sociales que, junto con nosotros, están luchando por un mundo nuevo, libre de sexismo, explotación y de cualquier tipo de desigualdad!

Secretariado de la AIT
8 de marzo de 2014

Language:  Content type: 


Mar, 04/03/2014 - 12:17

The power struggle between oligarchic clans in Ukraine threatens to escalate into an international armed conflict. Russian capitalism intends to use redistribution of Ukrainian state power in order to implement their long-standing imperial and expansionist aspirations in the Crimea and eastern Ukraine where it has strong economic, financial and political interests.
On the background of the next round of the impending economic crisis in Russia, the regime is trying to stoking Russian nationalism to divert attention from the growing workers' socio-economic problems: poverty wages and pensions, dismantling of available health care, education and other social services. In the thunder of the nationalist and militant rhetoric it is easier to complete the formation of a corporate, authoritarian state based on reactionary conservative values and repressive policies.

In Ukraine, the acute economic and political crisis has led to increased confrontation between "old" and "new" oligarchic clans, and the first used including ultra-rightist and ultra-nationalist formations for making a state coup in Kiev. The political elite of Crimea and eastern Ukraine does not intend to share their power and property with the next in turn Kiev rulers and trying to rely on help from the Russian government. Both sides resorted to rampant nationalist hysteria: respectively, Ukrainian and Russian. There are armed clashes, bloodshed. The Western powers have their own interests and aspirations, and their intervention in the conflict could lead to World War III.

Warring cliques of bosses force, as usual, force to fight for their interests us, ordinary people: wage workers, unemployed, students, pensioners... Making us drunkards of nationalist drug, they set us against each other, causing us forget about our real needs and interests: we don`t and can`t care about their "nations" where we are now concerned more vital and pressing problems – how to make ends meet in the system which they found to enslave and oppress us.

We will not succumb to nationalist intoxication. To hell with their state and “nations”, their flags and offices! This is not our war, and we should not go on it, paying with our blood their palaces, bank accounts and the pleasure to sit in soft chairs of authorities. And if the bosses in Moscow, Kiev, Lviv, Kharkiv, Donetsk and Simferopol start this war, our duty is to resist it by all available means!

KRAS, Russian section of the International Workers Association
Internationalists of Ukraine, Russia, Moldova, Israel, Lithuania, Romania, Poland
Anarchist Federation of Moldova
Fraction of the Revolutionary Socialists (Ukraine)
Workers Solidarity Alliance (North America)
The statement is open for signature

Language:  Section:  Content type: